Zdravie v starobe je celoživotné dielo

Zmeny stravovania v staršom veku už zdraviu myší neprispievajú

Malé stravovanie pomáha zlepšovať zdravie v starobe zvierat i ľudí a môže predĺžiť životnosť. Kedy však musíte zmeniť svoje stravovacie návyky, aby ste z neho mali úžitok v starobe? Vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre biológiu starnutia, Klastra excelentnosti pre výskum starnutia na univerzite v Kolíne nad Rýnom, Babrahamovho inštitútu v Cambridge a UCL teraz preukázali, že myši sa môžu stať zdravšími iba zmenou stravovania, ak začnú včas a pokračujú do staroba tak vyživovaná. Vedci dospievajú k záveru, že zdravé správanie sa musí ustanoviť skôr v živote, aby sa zlepšilo zdravie v starobe a predĺžila životnosť.

Myši sa zmenou stravovania stanú zdravšími, ak začnú na začiatku života a budú takto kŕmené do vysokého veku.

Ako zostanete vo vyššom veku fit a zdraví čo najdlhšie? Vedci zaoberajúci sa starnutím majú na to jednoduchú odpoveď: jedzte málo a zdravo. Kedy však musíte začať a stačí to, aj keď to vydržíte len krátko? Vedci pod vedením Lindy Partridgeovej, riaditeľky Inštitútu Maxa Plancka pre biológiu starnutia, držali pri pokusoch na zvieratách diétu pre mladé i staré myši - s rôznou úspešnosťou.

Myši žijú dlhšie a sú v starobe zdravšie, keď po dovŕšení dospelosti vo veku troch mesiacov dostanú o 40 percent menej potravy ako jedinci, ktorí majú dovolené jesť voľne. Myši dostávajú jedlo obohatené o vitamíny a minerály, aby sa zabránilo podvýžive.

Žiadna dlhodobá ochrana

Ak však myši nezačnú jesť až do vysokého veku, priemerná dĺžka života zostane do značnej miery rovnaká. Na druhej strane, ak sa myšiam umožní po období zníženej spotreby potravy opäť veľa jesť, nemajú dlhodobú ochranu, musia však naďalej jesť zdravo. Myši musia začať s redukciou potravy skoro a musia byť kŕmené až do konca svojho života, aby bolo možné v starobe pozorovať pozitívne účinky na zdravie.

"Mali by ste premýšľať o tom, ako sa stravujete v ranom štádiu." Neskôr v starobe nemusí byť veľkým prínosom zmena stravovania. Zdravie v starobe je celoživotná úloha, “vysvetľuje Linda Partridge z Max Planck Institute for Biology of Aging and UCL.

Pamäťový efekt v tukovom tkanive

Prečo však staršie myši už na zmenu stravovania nereagujú? Oliver Hahn, prvý autor štúdie a doktorand na oddelení Partridge, skúmal génovú aktivitu v rôznych orgánoch. Napríklad zatiaľ čo sa génová aktivita v pečeni rýchlo prispôsobila novej strave, vedci pozorovali akýsi pamäťový efekt v tukovom tkanive starších zvierat, pri ktorom sa génová aktivita už nemôže prispôsobiť zmenenej strave. Myši chudnú, ale aktivita génov v tukovom tkanive je podobná ako u zvierat, ktoré majú dovolené naďalej jesť toľko, koľko chcú. Navyše sa zloženie tuku u starých myší až tak nemení.

Tento pamäťový efekt ovplyvňuje hlavne takzvané mitochondrie, elektrárne buniek, ktoré hrajú dôležitú úlohu v procese starnutia. Pri zníženom príjme potravy sa mitochondrie čoraz viac tvoria v tukovom tkanive, ale už nie, ak začnete neskoro. Táto neschopnosť prispôsobiť sa na genetickej a metabolickej úrovni môže prispieť k skráteniu životnosti týchto zvierat.

Michael Wakelam, spoluautor a riaditeľ Babrahamovho inštitútu, komentuje: „Integrácia údajov o lipidovom metabolizme a metabolických dráhach so znalosťou tkanivovo špecifickej génovej expresie u myší rôzneho veku a diéty nám umožnila pochopiť význam výživovej pamäte pre aby bolo jasné starnutie. “