Ako môžete zistiť, či obchodný zástupca pracuje na plný alebo čiastočný úväzok?

The Vystúpil 26. mája 2017 vyšší regionálny súd v Düsseldorfe žiadosť o náhradu škody od poisťovacieho agenta. Pod spisovou značkou 16 U 61/16 bolo zrušené rozhodnutie krajského súdu v Düsseldorfe. Vyšší krajský súd uviedol, že poisťovací agent pracoval na čiastočný úväzok, podľa ktorého je vylúčený nárok na náhradu škody podľa § 89 b nemeckého obchodného zákonníka (HGB) podľa § 92 b ods. 2 vety 1 bodu 5 nemeckého obchodného zákonníka (HGB).

môžete

Rozhodujúce bolo, že žalobca nebol aktívny iba ako poisťovací agent. Vyšší krajský súd predpokladal, že pracoval iba na čiastočný úväzok. Toto hodnotenie závisí od konkrétneho prípadu. Dôkazné bremeno pre hlavné povolanie nesie obchodný zástupca na čiastočný úväzok, ktorý skutočne pracoval na plný úväzok.

Oproti písomnej zmluve vyšší krajský súd vyhodnotil žalobcu ako profesionála na čiastočný úväzok. Podľa takzvanej teórie o nadváhe môže byť sprostredkovateľ v hlavnom povolaní, iba ak ako taký prevažne pracuje a z tejto činnosti čerpá väčšinu svojho pracovného príjmu. Ak sú splnené obe kritériá, koná na plný úväzok; ak chýba iba jedno z týchto dvoch kritérií, jedná sa o obchodného zástupcu na čiastočný úväzok. V prípade pochybností sú najdôležitejšie rozlišovacie znaky v prvku času a odmeny, pričom prevláda význam tohto prvku času. Nakoniec, obchodný agent ani nemusí generovať príjem, a to ani vtedy, ak je zamestnaný na plný úväzok.

Súd uviedol aj príklad: Ak si študent, žena v domácnosti, štátny zamestnanec alebo dôchodca vezme náhradníka, aby získal okrem ďalších dostupných finančných prostriedkov alebo po skončení práce aj malý ďalší príjem, potom by náhradník mal existovať v zamestnaní na čiastočný úväzok. Podľa týchto delimitačných kritérií vyšší krajský súd klasifikoval poisťovacieho agenta ako zamestnanie na čiastočný úväzok. Bol napokon zaťažený vysvetleniami a dôkazmi a nenavrhol ani časový rámec, v ktorom pracoval pre obžalovaného. V podobnom prípade Spolkového súdneho dvora (rozsudok zo 4. novembra 1998, spisová značka VIII ZR 248/97) žalobca prevádzkoval minimálne kanceláriu zákazníckych služieb s pevnými úradnými hodinami a stálou dostupnosťou pre svojich zákazníkov. V tomto prípade to tak nebolo.

Nakoniec súd rozhodol, že výpoveď bez výpovede zo strany poisťovne v súlade s § 89 a HGB je účinná. K krajskému súdu sa pripojil vyšší krajský súd. Nakoniec poisťovací agent podal žiadosť o poistenie na uzatvorenie životného poistenia, ktorú nepodpísal sám poistenec, ale jeho brat. Toto vedel poisťovací agent. Výmena podpisov priťahovala pozornosť, pretože tento podpis sa porovnával so starými podpismi. Vyšší krajský súd predpokladá úmyselný úmysel poisťovacieho agenta. Výpoveď založená na tomto základe bola preto účinná.