Ako príčina sa ukladajú Alzheimerove bielkoviny v mozgu

Uloženie bielkovín v mozgu

Alzheimerova choroba: Takto sa vyvíja nevyliečiteľné ochorenie

22. januára 2020, 14:29 | Ann-Kathrin Landmarke, vľavo, AFP

Strata pamäti: Alzheimerova choroba spôsobuje ukladanie bielkovín v mozgu, ktoré narúša komunikáciu medzi nervovými bunkami. (Zdroj: Thinkstock od spoločnosti Getty-Images)

Vek je najdôležitejším rizikovým faktorom pre Alzheimerovu chorobu. V priebehu rokov sa v mozgu môžu vytvárať bielkovinové usadeniny, ktoré významne zhoršujú výkon pamäte. Výsledkom sú zmeny v myslení, konaní a vnímaní. Čo sa však presne deje v mozgu pri Alzheimerovej chorobe?

Alzheimerova choroba: Najbežnejšia forma demencie

Pojem demencia pochádza z latinčiny a znamená „bez mysle“. Opisuje konkrétny vzorec symptómov vrátane porúch pamäti a orientácie, jazykových porúch, porúch schopnosti myslieť a posudzovať a zmien osobnosti.

Odborníci pod týmto pojmom zhrňujú viac ako 50 rôznych porúch výkonu mozgu, vrátane Alzheimerovej choroby. Je to najbežnejšia forma demencie: okolo 60 percent všetkých demencií je ňou spôsobených, ako uvádza Deutsche Alzheimer Gesellschaft e. V. oznamuje.

Fotoséria: Desať najbežnejších chýb Alzheimerovej choroby

1. Alzheimerova choroba a demencia sú to isté: nesprávne. Alzheimerova choroba je len zvláštna forma demencie. Existuje však aj množstvo ďalších variantov demencie, ako je vaskulárna demencia alebo demencia Lewyho telieska. Dve tretiny všetkých prípadov demencie však zahŕňajú Alzheimerovu chorobu. (Zdroj: Daisy-Daisy/Getty Images)

Rehabilitačné opatrenia sú nezmyselné: to nie je pravda. Aj keď je Alzheimerova choroba nevyliečiteľná, opatrenia na posilnenie každodenných schopností a zvýšenie sebaúcty majú pozitívny účinok. To výrazne zmierňuje domácu situáciu a v mnohých prípadoch oneskoruje ubytovanie hospitalizovaných pacientov (zdroj: KatarzynaBialasiewicz/Getty Images)

3. Alzheimerova choroba je nákazlivá: je to nesprávne. Alzheimerova choroba sa môže prenášať iba za laboratórnych podmienok. Ukázali to pokusy na zvieratách s myšami. Avšak s denným rozsahom u pacientov s Alzheimerovou chorobou alebo v starostlivosti je prenos vylúčený. (Zdroj: dragana991/Getty Images)

4. Alzheimerova choroba je neliečiteľná: nie je to pravda. Aj keď je choroba nevyliečiteľná, existuje množstvo iných ako mediakmentös prístupov, okrem možností zmiernenia a stabilizácie pomocou liekov. Alzheimerova výskumná iniciatíva e.V. predpokladá, že samotné v súčasnosti schválené lieky môžu oddialiť prijatie do domácnosti asi o dva roky, pretože spomaľujú priebeh ochorenia. (Zdroj: noipornpan/Getty Images)

Alzheimerova choroba sa dedí: Alzheimerova demencia sa dedí iba vo veľmi malom percente (približne 3 percentá). V tomto ohľade nemusím dlho trpieť Alzheimerovou demenciou len preto, že ju má matka alebo otec. (Zdroj: lisafx)

6. Alzheimerova choroba je osud: to nie je pravda. Rôzne štúdie preukázali, že zdravý životný štýl s vyváženou stravou bohatou na vitamíny, duševná aktivita a pravidelné cvičenie pomáhajú výrazne znížiť riziko Alzheimerovej choroby. (Zdroj: FatCamera/Getty Images)

Pacienti s Alzheimerovou chorobou zomierajú, pretože zabudli dýchať alebo prehltnúť: to je nesprávne. Postihnutí, ktorí v konečnom štádiu choroby potrebujú nepretržitú starostlivosť, zvyčajne zomierajú kvôli oslabenému imunitnému systému. Príčinou býva často zápal lona alebo iná infekcia. (Zdroj: KatarzynaBialasiewic/Getty Images)

Alzheimerova choroba postihuje iba starých ľudí: Je isté, že s vekom frekvencia demencie stúpa. Vo vekovej skupine od 70 do 74 rokov je počet stále pod 4 percentami. Naopak, postihnutých je 41 percent osôb nad 90 rokov. V jednotlivých prípadoch však môže demencia vzniknúť aj u mladších ľudí do 50 rokov. Väčšinou však existuje genetický variant Alzheimerovej choroby. (Zdroj: LPETTET/Getty Images)

Alzheimerova choroba vždy začína zábudlivosťou: nie je to tak vždy. Najmä ak choroba prepukne v mladom veku. Štúdia španielskych vedcov ukázala, že u ľudí, u ktorých sa táto choroba rozvinula pred 60. rokom života, sa na začiatku prejavili rôzne príznaky. Patrili k nim poruchy reči a zraku, poruchy pamäti a zmeny správania. (Zdroj: Thinkstock od spoločnosti Getty-Images)

Kontakt s hliníkom podporuje Alzheimerovu chorobu: Príčinná súvislosť medzi zvýšeným príjmom hliníka a výskytom Alzheimerovej choroby nebola doteraz vedecky dokázaná. Zvýšený obsah hliníka sa však meral pri pitvách mozgu zosnulých pacientov. (Zdroj: AndreyPopov/Getty Images)

Nebezpečné ukladanie bielkovín v mozgu

Pamäť, vnímanie, pamäť: to všetko funguje v zdravom mozgu vďaka zložitej sieti viac ako 100 miliárd nervových buniek. Tieto sú navzájom spojené prostredníctvom synapsií. Týmto spôsobom možno informácie a podnety spracovávať nepretržite. Určité posolské látky, nazývané neurotransmitery, pomáhajú transportovať obrovské množstvo informácií z nervovej bunky do nervovej bunky. Aby ich bolo možné prijímať v rôznych oblastiach mozgu.

V prvom kroku demencie sú ovplyvnené synapsie. Výmena informácií medzi mozgovými bunkami je narušená. Ako choroba postupuje, samotné mozgové bunky nakoniec odumierajú. Môžu za to dva proteíny, ktoré sa ukladajú medzi a v nervových bunkách v mozgu: beta-amyloidové plaky a tau fibrily.

Vklady v mozgu blokujú výmenu informácií medzi bunkami

Amyloid je prirodzene sa vyskytujúci proteín v tele, ako vysvetľuje vo svojej príručke Alzheimerova výskumná iniciatíva e.V. „Alzheimerova choroba a iné demencie“. V zdravom mozgu sa amyloid ľahko štiepi a spracováva. Pri Alzheimerovej chorobe sa naopak mení rozpad prekurzorového proteínu amyloidu. Tak vznikajú takzvané beta-amyloidné proteíny, ktoré telo už nedokáže odbúravať. Zhlukujú sa a vytvárajú nerozpustné usadeniny nazývané amyloidové plaky medzi nervovými bunkami.

Druhý proteín, takzvaný tau proteín, sa nachádza vo vnútri nervových buniek. Je zodpovedný za výmenu informácií a stabilitu buniek. Pri Alzheimerovej chorobe je však tau proteín chybný a vytvára v nervových bunkách zväzky vlákien nazývané tau fibrily. Bunkám chýba potrebná podpora a rozpadajú sa.

Alzheimerova alebo demencia s Lewyho telieskami? Príznaky Alzheimerovej demencie sú veľmi podobné príznakom demencie s Lewyho telieskami. Lewyho telieska sú okrúhle cytoplazmatické inklúzne telieska nervových buniek. Sú typické pre pacientov s Parkinsonovou chorobou alebo demenciou. Príznaky demencie s Lewyho telieskami sa objavujú skôr a závažnejšie ako príznaky Alzheimerovej choroby. Typické je napríklad to, že postihnutí halucinujú, potácajú sa alebo spadajú. Na rozdiel od Alzheimerovej choroby si demencia s Lewyho telieska zachováva pamäť dlhšie.

Zničené nervové bunky sa nedajú nahradiť

Oba proteíny, beta-amyloidové plaky, ako aj tau fibrily, narušujú komunikáciu v nervových bunkách a medzi nimi a nakoniec vedú k ich smrti. Akonáhle sa stratia, nervové bunky sa nedajú nahradiť. Mentálne schopnosti sa kúsok po kúsku strácajú.

Podľa Alzheimerovej výskumnej iniciatívy e.V. môže mozog stratiť viac ako 25 percent svojho objemu pri ťažkých formách demencie. Prvé zmeny v mozgu sa prejavia až 25 rokov pred prvými príznakmi. Podľa odborníkov je priemerná dĺžka života od nástupu príznakov okolo sedem rokov.

Beta-amyloid je odštiepený od väčšieho prekurzorového proteínu (amyloidového prekurzorového proteínu). K peptidu sa viažu ďalšie peptidové fragmenty, ktoré vytvárajú usadeniny, ktoré zhoršujú funkciu nervových buniek a nakoniec ich ničia. (Zdroj: Obrázky: GettyImages, spracovanie: t-online)

Alzheimerova choroba: Toto sú najväčšie rizikové faktory

Existuje niekoľko faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Okrem veku a genetických faktorov zohrávajú svoju úlohu aj kardiovaskulárne choroby, pretože mozog je zásobovaný kyslíkom a dôležitými živinami prostredníctvom krvi. Riziko ochorenia zvyšuje aj nadmerná konzumácia alkoholu, fajčenie a nadváha.

V súvislosti s Alzheimerovou chorobou sa diskutuje aj o cukrovke. Výskum ukázal, že znížená reakcia buniek tela na inzulín súvisí so zníženým výkonom pamäte. Možnými rizikovými faktormi sú tiež depresia, nedostatok spánku a ťažké poranenia hlavy.

Prevencia: Zdravý životný štýl predchádza Alzheimerovej chorobe

Pretože Alzheimerova choroba je v súčasnosti neliečiteľná a mentálny úpadok nie je možné zastaviť pomocou liekov alebo tréningu pamäte, sú zatiaľ k dispozícii iba symptomatické terapie. Prevencia má preto mimoriadny význam. Podľa Inštitútu Roberta Kocha (RKI) je obzvlášť dôležitý zdravý životný štýl bez fajčenia, vysoká fyzická aktivita a zdravá strava. Je potrebné vyhnúť sa obezite a pravidelne kontrolovať krvný tlak a hladinu cukru v krvi.

Liečba a včasné odhalenie: to robí výskum Alzheimerovej choroby

Napriek desaťročiam výskumu sa zatiaľ nenašiel žiadny liek na Alzheimerovu chorobu. Súčasné lieky môžu iba zmierniť príznaky choroby. Začiatkom roku 2018 americká farmaceutická spoločnosť Pfizer dokonca zastavila výskum tejto choroby. Výskum Alzheimerovej choroby je veľmi drahý, a preto veľa spoločností neinvestuje do vývoja účinných liekov. Niektoré zo spočiatku sľubných liekov nedávno neprešli pacientovými testami. Doteraz nedošlo k žiadnemu prelomu.

Pri včasnom odhalení Alzheimerovej choroby však existuje nový, sľubný výskumný prístup. Vedci v Japonsku a Austrálii urobili krok vpred vo vývoji krvných testov na predpovedanie choroby. Test, ktorým sa dá zistiť proteín beta-amyloid, ktorý sa podieľa na vývoji Alzheimerovej choroby, bol podľa štúdie publikovanej v renomovanom vedeckom časopise „Nature“ viac ako 90-percentne presný v štúdii.

Strata pamäti:Príčiny a príznaky demencie
Nebezpečenstvo nesprávnej ústnej hygieny?:Periodontálne ochorenie by mohlo spustiť Alzheimerovu chorobu
„Ľudia si kazia mozog“:Rýchle občerstvenie môže spôsobiť demenciu
Začína sa to zábudlivosťou:Rozdiely medzi Alzheimerovou chorobou a demenciou
Príznaky Alzheimerovej demencie:Taký je priebeh Alzheimerovej choroby
Medzery v pamäti:Koľko zábudlivosti je stále normálne?
Problémy s pamäťou:Demencia môže postihnúť aj mladých ľudí
Odborník na demenciu radí:Päť tipov na zníženie rizika Alzheimerovej choroby

Vedci, ktorí sa nezúčastnili štúdie, zobrali vietor z plachiet. Aj keď sa jedná o dôležitý výskumný prístup, výsledky štúdie by sa museli overiť na väčšom počte účastníkov.

Dôležitá poznámka: Informácie za žiadnych okolností nenahrádzajú odborné rady alebo ošetrenie vyškolenými a uznávanými lekármi. Obsah portálu t-online nemôže a nesmie byť použitý na nezávislé stanovenie diagnózy alebo začatie liečby.