Antidiabetikum na Parkinsonovu chorobu

adhoc

Berlín - Počet pacientov s Parkinsonovou chorobou sa od roku 1990 viac ako zdvojnásobil z približne 2,5 milióna na celom svete na približne 6,1 milióna v roku 2016. Asi u 2 až 3 percent ľudí nad 65 rokov sa rozvinie druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie. Predchádzajúca lieková terapia je založená na kompenzácii nedostatku dopamínu alebo na obnovení rovnováhy neurologických posolských látok. Nedávno publikovaná podskupinová analýza randomizovanej, placebom kontrolovanej štúdie ukazuje, že antidiabetický exenatid - známy od Byetty (AstraZeneca) - môže zlepšiť motorické príznaky, najmä u mladších pacientov s Parkinsonovou chorobou.

Parkinsonovu chorobu je možné liečiť zatiaľ iba symptomaticky. Ochorenie je charakterizované stratou dopaminergných neurónov. Postihnutí vykazujú štyri hlavné príznaky. Ide o prísnosť, bradykinézu, akinéziu, tremor a posturálnu nestabilitu. Levodopa, prekurzor dopamínu, sa v súčasnosti primárne používa terapeuticky. Okrem toho je možné použiť agonisty dopamínových receptorov, ako je ropinirol a pramipexol, antagonisty muskarínových receptorov, ako je biperiden, inhibítory MAO-B (selegilín, rasagilín), inhibítory COMT (entakapon, tolkapon), antagonisty NMDA (amantadín) a anticholinergiká.

V minulom roku výsledky dvojito zaslepenej, placebom kontrolovanej štúdie vyvolali nádej, že peptid podobný glukagónu 1 (GLP-1) exenatid môže zlepšiť príznaky Parkinsonovej choroby. Štúdia zahŕňala 62 osôb vo veku od 25 do 75 rokov so stredne ťažkými Parkinsonovými príznakmi. Účastníci boli symptomaticky liečení drogou v priemere šesť rokov. Pacienti však už mali účinok „opotrebovania“, ktorý znamená zníženie účinku.

Subjekty boli buď liečené exenatidom v dávke 2 mg raz týždenne vo forme subkutánnej injekcie navyše k svojej existujúcej liekovej terapii alebo boli liečení štandardnou liečbou plus injekciou placeba. Terapeutické obdobie skončilo po 48 týždňoch. Primárnym cieľom štúdie boli zmeny v motorickej časti bodovej stupnice MDR-UPDRS („Movement Disorders Society Unifies Parkinson's Disease Rating Scale Part III“) po 60 týždňoch. Skupina verum preukázala zlepšenie parametra +1,0 len dvanásť týždňov po ukončení liečby. V skupine s placebom však došlo k zhoršeniu o -2,1 bodu.

Posthocná analýza, ktorá bola nedávno pre túto štúdiu zverejnená, poskytuje informácie o tom, ako sa zmenili Parkinsonove príznaky v jednotlivých podskupinách. Výsledok ukazuje, ktoré skupiny pacientov môžu mať úžitok z liečby antidiabetikom. Testované osoby v skupine s verumom boli klasifikované podľa veku, motorického fenotypu a trvania a závažnosti ochorenia. Vo všetkých podskupinách došlo k zlepšeniu motorických a nemotorických symptómov, ako aj parametrov poznania a kvality života.

Účastníci s dominantným tremorovým Parkinsonovým fenotypom a nízkou druhou časťou MDR-UPDRS preukázali najlepšiu odpoveď na motorickú terapiu. Patria sem napríklad reči, slintanie, obliekanie, rukopis, osobná hygiena, chôdza a rovnováha a bloky chôdze. Údaje ukazujú, že mladší pacienti reagovali na liečbu exenatidom lepšie ako starší pacienti a pacienti chorí dlhšie ako desať rokov. Je však potrebných viac štúdií na preukázanie možného účinku modifikujúceho ochorenie.

O agonistoch GLP-1 sa hovorí, že majú neuroprotektívne vlastnosti stimuláciou receptorov GLP-1. Pretože receptory sa nachádzajú nielen v gastrointestinálnom trakte, ale aj v mozgu. Použitie exenatidu pravdepodobne vedie k stabilizácii dopaminergných neurónových spojení a vo výsledku k zlepšeniu symptómov Parkinsonovej choroby. Analógy GLP-1 stimulujú uvoľňovanie inzulínu z Langerhansových ostrovčekov a potláčajú sekréciu glukagónu. Okrem toho sa oneskoruje vyprázdňovanie žalúdka a znižuje sa telesná hmotnosť. Antidiabetiká sú indikované na liečbu dospelých pacientov s diabetom 2. typu okrem diéty a cvičenia.

V Nemecku je asi 220 000 pacientov s Parkinsonovou chorobou. Každý rok ochorie asi 11 až 19 ľudí na 100 000 ľudí. Tento stav postihuje hlavne určité časti mozgu. Tieto oblasti mozgu majú nedostatok dopamínu, pretože neuróny obsahujúce dopamín postupne odumierajú. Dôvody nie sú jasné. Oblasti mozgu s nervovými bunkami, ktoré obsahujú látku posla, riadia dobrovoľné a mimovoľné pohyby. Pre ochorenie sú preto typické poruchy hybnosti, ktorých hlavnými príznakmi sú akinéza, pokojový tremor, dôslednosť, neistota postoja a chôdze, ako aj strata polohovacích a zadržiavacích reflexov.