Čo je vlastne krása? V najlepších rokoch a proste naozaj tučný

Peter Poprawa

Bucľatá získa viac zo života.

(Foto: picture alliance/Marcus Brandt) ×

Bucľatá získa viac zo života.

(Foto: picture alliance/Marcus Brandt)

„Všetko, na čo sa pozerá s láskou, je v skutočnosti nádherné“ - to už vedel básnik Christian Morgenstern. A to zahŕňa aj lásku k sebe samému. Pretože: Krásny je predovšetkým niekto, kto sa cíti dobre vo svojej koži a vo svojom živote.

Americký turista: „Boli ste na vrchole veže?“

Britský vrah Ray: „Áno. Áno, je to svinstvo.“

„Naozaj? Sprievodca tvrdí, že je to nevyhnutné.“

„Aj tak si to tam nevymyslíš.“

„Prepáč, prosím, prečo nie?“

„Myslím, že sú to veľmi úzke točité schody, nerobím si srandu.“

„Čo tým presne chceš povedať?“

"Čo sa vlastne snažím povedať? Si banda posratých slonov!"

Dvaja hlavní aktéri Brendan Gleeson (Ken, vľavo) a Colin Farrell (ako Ray) v scéne z filmu „See Bruges. And die“

(Foto: picture-alliance/dpa) ×

Dvaja hlavní aktéri Brendan Gleeson (Ken, vľavo) a Colin Farrell (ako Ray) v scéne z filmu „See Bruges. And die“

(Foto: picture-alliance/dpa)

No nesmejte sa tomu. Nie preto, že by si Briti robili srandu z Američanov, a už vôbec nie preto, že komédia je tu na úkor tučných ľudí. Ale, prepáč, stačí sa zasmiať, keď vidíš scénu v tragicko-komiksovom gangsterskom filme Martina McDonagha „See Bruges ... and Die“. Inak sa nedá.

A prečo by si sa nemal smiať na tučných ľuďoch? Pretože ty sa tiež nesmeješ tenkým ľuďom? Pretože štíhli ľudia sa aj tak nemajú na čom smiať, vyzerať aj tak smutne so svojím znesiteľným životom a dvoma taniermi šalátu denne? Čo je zlé na štíhlych ľuďoch, ktorí musia vždy niečo demonštrovať, chcú každý deň zachraňovať svet a nesmejú sa ani americkým vtipom? Tučniaci sú pohodlnejší sami o sebe, užívajú si svoje právo na život naplno a dávajú ostatným vedieť, že obetujú krásu pre spokojnosť. Tiež by ma zaujímalo, čo si idiot myslel, že byť cool, inteligentný a krásny vyžaduje menšiu váhu. Napríklad čo ja? Myslím si, že som v najlepších rokoch a som naozaj naozaj tučný. Mám tým na mysli to, že nie som naozaj tučný, skôr trochu mäkší, pružnejší a iba okrúhly na bezvýznamných miestach. Nemohli by sa tieto vlastnosti považovať za najvyššiu úroveň ľudskej krásy?

Našťastie už hovoríme ľuďom - väčšinou ženám -, aby mali nadváhu. Postupne sa presadzuje myšlienka, že by mal byť každý spokojný sám so sebou. Čo nám záleží na telách iných ľudí? Nič.

„Nesprávne!“ Hovorí sociológ Marc Scheloske. „Krásni ľudia majú určitý kapitál, ktorý môžu vymeniť za priateľstvá, partnerstvá alebo profesionálny úspech.“ A prečo? „Pretože krásni ľudia sú podvedome hodnotení ako dôveryhodnejší, kompetentnejší alebo veľkorysejší ako tí, ktorých vzhľad je pravdepodobne pod úrovňou normy.“ Aké zlé a ľudské zároveň. Pretože nám ľuďom sa to páči jednoduché.

Každá doba má svoj ideál krásy

„New Realism“ alebo „Heroin Chic“ boli stimulujúce slová módnej fotografie v roku 1996, ktoré tu stelesnila Kate Moss. Už vtedy kritici hovorili o „modeloch z odpadkového koša“.

(Foto: picture-alliance/dpa) ×

„New Realism“ alebo „Heroin Chic“ boli stimulujúce slová módnej fotografie v roku 1996, ktoré tu stelesnila Kate Moss. Už vtedy kritici hovorili o „modeloch z odpadkového koša“.

(Foto: picture-alliance/dpa)

Atribúty ako „jednoducho naozaj tučné“ a „krásne“ sa navzájom nevylučujú, však? O tom by sa dalo polemizovať. Sú krásni ľudia vysokí a štíhli alebo krivky a prsia? V dejinách estetiky sa opakovane objavujú náznaky, že ľudia so symetrickou tvárou sú považovaní za obzvlášť krásnych. Určitý pomer šírky hrudníka, pása a panvy sa tiež opakovane uvádza ako indikátor krásy.

Až do 20. storočia boli obzvlášť príťažlivé ženy so ženskými krivkami, ktoré by sme dnes nazvali tučnými. O tých, ktorí mali na rebrách slaninu, sa hovorilo, že sa im darilo. A symbolizácia prosperity sa považovala za hodnotnú, a preto krásnu. Najmä v povojnových rokoch. Boli by androgýnne telá ako tie od Kate Moss vytlačené na obálkach lesklých časopisov? Ako ťažko mohli zosmiešňovať hlad a stelesňovať nový blahobyt? Topmodelka za niekoľko miliónov dolárov nemá ani objemné vlasy, ani nie je bohato zásobená veľkosťou poprsia. Napriek tomu bol Moss jedným z najvyhľadávanejších modelov na svete až do 90. rokov. Zodpovedala vtedajšiemu súčasnému ideálu krásy: rachotiacim tenkým, bledým a unaveným pohľadom.

Ale považovalo sa to tiež za útulné a zdravé? Dosť sa cynicky nazýva pohľad na vtedajší heroín chic. „Fáma, že iba štíhli ľudia môžu byť zdraví a krásni, pretrváva dodnes,“ tvrdí psychologička Ilona Bürgel. Štatisticky je dokázané, že aj mierne „nadváha“, teda index telesnej hmotnosti mierne nad magických 25 bodov, má najnižšiu úmrtnosť. To však hovorí málo o individuálnom prípade. V konečnom dôsledku je telesná hmotnosť obyvateľstva rozložená okolo strednej hodnoty - a v smere extrémov, smerom hore a dole, sa „riedi“.

Diéty vás môžu ochorieť

A čo to znamená, keď sa nachádzate na hornej hranici štatistickej normy? Sú naprogramované cukrovka a vysoký krvný tlak? Pravdepodobne nie. "Existujú stále silnejší a chudší ľudia, rovnako ako blondínky alebo brunetky. To však neumožňuje vyvodiť všeobecné závery o ich zdravotných prognózach. Z dlhodobého hľadiska vám môže ochorieť iba neustále kolísanie hmotnosti," uviedol Bürgel.

Zoštíhľujúca strava nie je len hlúposť, ale aj čistý stres. Mozog začne prijímať protiopatrenia skôr, ako sa umelo vyvolaný hladomor skutočne začne: rýchlo si vezmite klobásu alebo niečo sladké predtým, ako bude niekoľko týždňov zakázaný. Tí, ktorí neustále bojujú proti svojej váhe tým, že sa vzdajú akýchkoľvek kulinárskych pôžitkov, môžu nakoniec pribrať. Preto by ste nemali tému figúry obmedziť iba na kalorickú rovnováhu, musíte rovnako venovať pozornosť telu i duši. „Naše telo si zaslúži viac ocenenia,“ hovorí Ilona Bürgel. „Robí pre nás toľko a jediné, na čo si dávame pozor, je denná veľkosť pása!“

Prvý dojem môže byť sklamaním

Aj keď je krása relatívna, nemôžeme sa vyhnúť tomu, že svojho náprotivku pri prvom stretnutí často „posúdime“. Alebo vážiť. O jej vnútorných hodnotách robíme závery optikou. Každý, kto skončí v zásuvke pre „krásne“, má to zatiaľ dobré a výhodu. Ak na druhej strane nemôžete skórovať z hľadiska optiky, musíte veľa bojovať, aby ste upútali pozornosť. Spoznať skutočnú osobnosť druhého človeka so všetkými jeho stránkami si vyžaduje čas. Ale stojí to za to!

Psychologička Nora Ruck sa oprávnene pýta: „Ak sa ľudia skrášľujú, aby boli normálni, je našou súčasnou normálnosťou to, že sme krásni a stávame sa čoraz krajšími?“ Jerk varuje pred neustálymi prácami na fyzickej normálnosti a tým údajne na zlepšovaní tela. „Zabudli sme na seba vidieť zvnútra a príliš sa sústrediť na to, aký obraz dávame navonok,“ hovorí. Vonkajšia krása z vás v žiadnom prípade nerobí lepšieho človeka.

Takže sme sa dozvedeli: Skvelý vzhľad stojí za veľa, nikdy by však nemal byť zdrojom číslo jedna pre sebalásku a sebaúctu. Každý, kto sa spolieha len na svoju krásu, je v určitom okamihu opustený - pretože: Krása je pominuteľná.

Malo by sa však pamätať na to, že charizma a charakter viac ako vyrovnávajú optické chyby. Na čom skutočne záleží, je šírka úsmevu a veľkosť srdca. Je to autenticita a predovšetkým spokojnosť. Pekný je niekto, kto sa cíti príjemne vo svojej koži aj vo svojom živote. S touto stratégiou má každý dlhodobý úspech. A potom sa môžete spolu srdečne zasmiať nad „hordou sračiek“.

Aj keď by ste to vlastne nemali robiť.