Os čreva a mozgu: diéta mastných kyselín proti roztrúsenej skleróze

Mastné kyseliny v potrave myší s MS modelom menia zloženie imunitných buniek, ktoré sa podieľajú na vývoji a priebehu roztrúsenej sklerózy.

Vedci na neurologických univerzitných klinikách v Bochume a Erlangene v súčasnosti skúmajú tieto vzťahy a vplyv mikroflóry ľudského čreva na rozvoj roztrúsenej sklerózy.

Prof. Dr. med. Ralf Linker z Erlangenu: „Podľa našich výsledkov, podľa ktorých vyšší obsah kuchynskej soli v potravinách podporuje roztrúsenú sklerózu, sa teraz zameriavame na vplyv mastných kyselín s dlhým reťazcom v potravinách.“ Výsledky budú čoskoro zverejnené v renomovanom časopise „Immunity“.

„Už teraz uvažujeme o doplnení mastných kyselín s krátkym reťazcom, pomocou ktorých je možné podporiť liekovú terapiu roztrúsenej sklerózy,“ uvádza neurológ Prof. Dr. Aiden Haghikia z kliniky neurologickej univerzity v Bochume dnes na kongrese Nemeckej spoločnosti pre neurológiu (DGN) v Düsseldorfe.

Ľudskému črevu s jeho bakteriálnou kolonizáciou, takzvaným mikrobiómom, sa v súčasnosti venuje veľká pozornosť v neurologickom výskume, najmä jeho úlohe pri vývoji neurologických chorôb. V súvislosti s chronickými zápalovými autoimunitnými ochoreniami, ako je roztrúsená skleróza (MS), pribúdajú vedecké dôkazy o tom, že mikrobióm čreva môže mať významný vplyv na vznik ochorenia.

Interakcia, ktorá prebieha medzi obsahom čreva a miestnym imunitným systémom, je ovplyvnená rôznymi ovplyvňujúcimi faktormi: zložením črevných baktérií, ich metabolických produktov a samozrejme živín.

Sotva sa akýkoľvek iný environmentálny faktor zmenil za posledných pár desaťročí tak veľmi ako výživa v priemyselných krajinách. Pracovná skupina v Erlangene pod vedením profesora Linkera už dokázala, že zvyšujúci sa obsah kuchynskej soli v potrave môže mať prozápalový účinok na SM.

Zamerajte sa na mastné kyseliny

V úzkej spolupráci medzi neurologickými klinikami Univerzity Friedricha Alexandra v Erlangene a Porúrovou univerzitou v Bochume (nemocnica sv. Josefa) sa teraz skúma úloha mastných kyselín vo vývoji autoreaktívnych buniek pri SM.

Už koncom 70. rokov sa vedci zameriavali na mastné kyseliny: škandinávski vedci zistili, že MS je v regiónoch blízko pobrežia menej častá. Objavila sa teória, že konzumácia rýb musí mať ochranný účinok, ako aj téza, že rybí olej môže mať terapeutický účinok. To však nebolo možné v ďalších štúdiách ďalej zdôvodniť.

Na rozdiel od tejto predchádzajúcej práce sa súčasný výskum zaoberá rôznymi dĺžkami uhlíkovej štruktúry nasýtených mastných kyselín a ich vplyvom na zápalové bunky TH17 a regulačné T bunky imunitného systému v črevnej stene a prichádza k zaujímavým výsledkom, ktoré budú stručne predstavené v renomovaný časopis „Imunita“.

Výsledky by mohli nájsť uplatnenie na podporu liečby SM.

Mastné kyseliny s krátkym reťazcom: doplnok liečby MS

Regulačné T bunky sú zodpovedné za obidve nadmerné zápalové reakcie, napr. B. v súvislosti s infekciami, ako aj na potlačenie autoreaktívnych buniek, ktoré poškodzujú vlastné tkanivo tela. Dnešná koncepcia imunologického patomechanizmu SM a iných autoimunitných chorôb naznačuje nerovnováhu medzi oslabenými regulačnými a autoimunitne-zápalovými imunitnými mechanizmami.

Prevažná väčšina schválených terapií pre tieto indikácie je zameraná na oslabenie alebo blokovanie prozápalovej zložky imunitného systému. Posilnenie regulačných zložiek, napr. B. použitie propionátu ako prídavku k zavedeným imunomodulátorom alebo supresorom by mohlo mať synergický účinok.

Prvé údaje o ľudskom použití propionátu u kontrolných subjektov potvrdzujú experimentálne vyšetrenia neurológov z Erlangenu a Bochuma. Propionát je podľa EÚ kontrolovaný potravinami a FDA ako potravinárska prídavná látka klasifikovaný ako bezpečný. Pracovná skupina v Bochume a Erlangene chce teraz získané vedomosti využiť na vývoj inovatívnych dietetických doplnkových opatrení ako doplnku k známym imunoterapeutickým látkam.