Hesensko LSG, rozsudok - L 4 SB 149498 - otvorené Por

Odvolanie žalobcu proti rozsudku Sociálneho súdu vo veci Giessen zo 16. septembra 1998 sa zamieta.

Zainteresované strany si navzájom nemusia hradiť žiadne náklady.

Revízia nie je povolená.

Urážka

Sporná je existencia zdravotných predpokladov pre kompenzáciu znevýhodnenia H. (bezmocnosť) z dôvodu účinkov celiakie u žalobcu, narodeného v roku 1991.

Rodičia žalobcu po prvýkrát požiadali 5. apríla 1994 o tieto zistenia podľa zákona o zdravotne ťažko postihnutých osobách - SchwbG -. Rozhodnutím z 27. apríla 1994 žalovaný určil, že išlo o zdravotné postihnutia:

1) celiakia - jediný stupeň postihnutia - GdB - 10 - a 2) chirurgicky liečená choroba srdca - jediný GdB 20 -. Z toho vyplýva, že v oznámení je teda ďalej, minimálny GdB 20.

Dňa 29. októbra 1998 podala odvolanie proti tomuto rozsudku doručenému žalobcovi 8. októbra 1998 na hesenský štátny sociálny súd. Na účely odôvodnenia odvolania opäť poukázala na následky stravovacích chýb, najmä preto, že nevykazovali žiadne priame účinky, ale mohli viesť k sekundárnym chorobám až neskôr.

Žiadal žalobca,

Zrušiť rozsudok Sociálneho súdu v Giessene zo 16. septembra 1998 a zmeniť a doplniť rozhodnutie žalovaného z 27. augusta 1996 formou oznámenia o námietke z 20. marca 1997 a zaviazať žalovaného, aby určil existenciu zdravotných požiadaviek kompenzácie znevýhodnenia H.

Žiadal obžalovaný,

odvolanie zamietol.

Výroky prvostupňového rozsudku považuje za správne.

Senát získal informácie od Nemeckej celiakálnej spoločnosti a 26. apríla 1999 nahliadol do zápisnice z poradného výboru sekcie zdravotnej starostlivosti pri federálnom ministrovi práce a sociálnych vecí.

Pre ďalšie podrobnosti a vyjadrenia zainteresovaných strán sa odkazuje na obsah súdneho spisu a obsah administratívneho spisu žalovaného, ktorý bol predmetom ústneho pojednávania.

dôvodov

Odvolanie je prípustné, pretože je podané v náležitej forme a čase a je samo osebe prípustné (§ 143, 151 zákona o sociálnom súde - SGG - v spojení s § 4 ods. 6 SchwbG).

Odvolanie však nie je dôvodné. Rozsudok sociálneho súdu vo veci Giessen zo 16. septembra 1998 nie je napadnuteľný. Rozhodnutie žalovaného z 27. augusta 1996 vo forme oznámenia o námietke z 20. marca 1997 je zákonné. Týmto nie sú dotknuté práva žalobcu. Žalovaný nie je povinný zisťovať, či sú splnené zdravotné podmienky pre kompenzáciu znevýhodnenia H.

Senát sa na tieto vyjadrenia odvoláva a odvolanie zamieta z dôvodov uvedených v prvostupňovom rozsudku. Aby sa zabránilo opakovaniu, zdržuje sa opakovania dôvodov rozhodnutia týkajúcich sa tohto aspektu (§ 153 ods. 2 SGG).

Okrem vyššie uvedenej definície bezmocnosti nemá zákon pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím osobitný koncept bezmocnosti u detí pre daňový zákon značnú nevýhodu kompenzácie H. To nič nemení na tom, ak sa podľa indikácií pre prácu lekárskych odborníkov v zákone o sociálnom odmeňovaní a podľa zákona o ťažko zdravotne postihnutých osobách - AHP - (vydavateľ: spolkový minister práce a sociálnych vecí, Bonn 1996), nevýhoda bezmocnosti poskytne za ľahších podmienok v detstve. V tejto súvislosti neexistuje právny základ pre správnu prax (pozri: rozsudky BSG z 12. novembra 1996 - 9 RVs 18/94, s. 3; z 26. novembra 1991 - 9a RVs 8/90, s. 6).

Ako už bolo uvedené v prvostupňovom rozsudku, AHP stanovuje nevyhnutnú potrebu pomoci, a teda aj požiadavky priznania kompenzácie znevýhodnenia H medzi deťmi s celiakiou a s fenylketonúriou atď. (Marginálne číslo AHP č. 22 ods. 4) trpí, pokiaľ ide o trvanie priznania náhrady znevýhodnenia H, diferencovane. Podľa samotnej AHP teda žalobca nemá nárok na náhradu nevýhod. Nespĺňa požiadavky ods. 22 ods. 4 písm. T AHP. V tejto súvislosti sa odkazuje aj na dôvody prvostupňového rozhodnutia (§ 153 ods. 2 SGG).

Táto diferenciácia AHP je však oprávnená, berúc do úvahy zásadu rovnakého zaobchádzania v zmysle vyššie uvedenej judikatúry (pozri tiež rozsudok LSG Lower Saxony z 18. decembra 1997 - L 10 Vs 52/97, Breithaupt 98, 551). V danom prípade existuje objektívne rozlišovacie kritérium. Toto nájdete v samotnom systéme AHP.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 193 SGG.

Revízia sa nemohla povoliť, pretože nie sú splnené požiadavky § 160 ods. 2 SGG.