„Ľudia budú trpieť ešte viac“

Aktualizované: 1. 4. 19 - 10:01 hod

ešte

Expremiér Giorgos Papandreou kedysi porovnával svoju krajinu s „potápajúcou sa loďou“: chorobné domy v Aténach 2018.

Státisíce Grékov žijú z menej ako 400 eur mesačne bez perspektívy zlepšenia. Odborníci sa obávajú „výbuchu chudoby“.

„Bohužiaľ, nemôžeme ponúknuť viac.“ Kateřina položila na stôl malý tanier s pečivom. Žije v dvojizbovom byte, 43 metrov štvorcových, v aténskej robotníckej štvrti Nikaia. Tridsaťosemročná žena tu žije so svojou 71-ročnou matkou. Nechce si prečítať svoje celé meno v novinách. "Hanbím sa - ešte nemám 40 a skončila som," hovorí a plače. Kateřina mala dobre platenú prácu dispečerky pre „atlantický“ supermarket v nádeji na povýšenie. Potom prišla kríza a podnikový reťazec skrachoval. Mladá žena prišla o prácu, musela sa vzdať svojho bytu a presťahovala sa späť k svojej matke.

Už päť rokov robí Katerina drobné práce. Teraz zarába 380 eur mesačne ako zamestnankyňa na čiastočný úväzok v reštaurácii rýchleho občerstvenia, ale žije v neustálom strachu, že o túto prácu opäť príde. Už dávno sa vzdala nádeje na „správne zamestnanie“: „V mojom veku môžem byť šťastná, ak dostanem aspoň prácu na čiastočný úväzok.“

Ťažko niekto tušil, čo konkrétne si Grécko chystá, keď 23. apríla 2010 vtedajší predseda vlády Giorgos Papandreou zložil na televíznom prejave prísahu zverejnenia pred malebnou kulisou malého ostrova Kastelorizo. Vysoko zadĺžený štát nedostal na finančné trhy viac peňazí. Grécko čelilo bankrotu. Papandreou prirovnal krajinu k „potápajúcej sa lodi“. Bolo vypočuté SOS. Štáty eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF) poskytli do týždňa pôžičky vo výške 110 miliárd eur na udržanie finančnej situácie Grécka nad vodou.

Úsporné opatrenia viedli Grécko do hlbokej recesie

O osem a pol roka a tri pôžičkové balíčky neskôr sa riziko štátneho bankrotu odvrátilo. Rozpočtový deficit vo výške 15,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) sa v roku 2009 zmenil v roku 2017 na prebytok 0,8 percenta. Žiadna iná krajina s krízou eura nedosiahla taký pôsobivý úspech v konsolidácii rozpočtu ako Grécko.

Ale za akú cenu: úsporný kurz, ktorým sa aténske vlády museli riadiť na príkaz veriteľov, priviedol Grékov do najhlbšej a najdlhšej recesie, ktorou musela európska krajina v čase mieru prejsť. Ekonomická produkcia sa znížila o viac ako štvrtinu. Desaťtisíce spoločností skrachovali. Príjem klesol v priemere o tretinu a miera nezamestnanosti vzrástla zo 7,5 na 27 percent. Dávky v nezamestnanosti - 360 eur pre jednu osobu, 504 eur pre štvorčlennú rodinu - sa v Grécku vyplácajú najviac jeden rok.

Neexistuje žiadne základné zabezpečenie ako Hartz IV. Preto je často len malý krok od nezamestnanosti k bezdomovectvu.

Makis to vie. „Išiel som na more 32 rokov,“ hovorí 61-ročný muž. „Námorná spoločnosť skrachovala v roku 2013 a odvtedy som nezamestnaný - námorníka v mojom veku nikto neberie.“ Keď sa jeho úspory vyčerpali, prišiel o byt. Teraz žije ako bezdomovec v prístave Pireus. O štyri roky dúfa v dôchodok. „Nebude to veľa,“ hovorí Makis, „ale dúfajme, že stačí na strechu nad hlavou.“ Grécko krízu na papieri zanechalo. Ekonomika od roku 2017 konečne opäť rastie, aj keď slabo. Miera nezamestnanosti klesla na 19,5 percenta. Ale to hovorí málo, pretože čoraz menej ľudí má prácu na plný úväzok. Z 1,7 milióna zamestnancov v súkromnom sektore pracuje každý tretí zamestnanec na čiastočný úväzok - v priemere za 394 eur v čistom mesačne. Títo pracovníci na čiastočný úväzok len ťažko majú šancu rozvinúť akékoľvek citeľné dôchodkové nároky. Sociálna časovaná bomba v Grécku tiká: „Obávam sa výbuchu chudoby,“ tvrdí profesor ekonómie Savvas Robolis.

Mnoho dôchodcov už žije pod hranicou chudoby. Po 22 kráteniach dôchodkov je priemerný dôchodok 723 eur. Každý štvrtý dôchodca musí mesačne vystačiť s necelými 372 eurami. A ďalšie škrty sú na spadnutie: 1. januára 2019 sa dôchodky opäť znížia až o 18 percent, v roku 2020 poklesne základná úľava na dani z príjmu z dnešných 8636 eur na 5685 eur. Kurz sporenia bude pokračovať aj po skončení úverových programov.

Erwin Schrümpf je znepokojený: „Myslím si, že ľudská kríza sa v najbližších rokoch dramaticky zhorší, ľudia budú trpieť a hladovať ešte viac ako predtým.“ V roku 2012 založil Salzburg svoje združenie Greece Aid. Medzitým Schrümpf a jeho 40 zamestnancov priniesli do Grécka asi 430 ton humanitárnych dodávok. „Na začiatku to boli hlavne lieky a lekárske doplnky, teraz prinášame aj detskú výživu a hygienické potreby,“ uvádza 53-ročný mladík. „Niektoré rodiny nemajú peniaze ani na to, aby svojim deťom kúpili zubnú kefku alebo zošity, v domovoch pre zdravotne postihnutých je dokonca nedostatok čistiacich prostriedkov a čistiacich prostriedkov.“ Schrümpf hovorí: „Potreba sa nezmenšuje, ale zväčšuje.“ “

Ak môžete, môžete ísť: Počas krízy emigrovalo okolo 500 000 Grékov, väčšinou akademikov a dobre vyškolených odborníkov. „Väčšina z nich neutiekla pred nezamestnanosťou a núdzou, ale pred„ gréckym systémom “- rodinkárstvom, politickou stagnáciou a sociálnou apatiou,“ hovorí Nikos Stampoulopoulos. Filmár emigroval do Amsterdamu v roku 2009 a do Atén sa vrátil v roku 2014. 48-ročný prevádzkuje webovú stránku „Nea Diaspora“, kde sa môžu sieťovať a vymieňať si nápady Gréci zo zahraničia. Len veľmi málo z nich myslí na návrat, hovorí Stampoulopoulos. „Grécko stratilo za posledné roky státisíce svojich najlepších talentov. Tento exodus je najhorším dlhodobým dôsledkom krízy. ““