Infekčná peritonitída mačiek (FIP)/mačacie koronavírusy

infekčný

Autor: Dr. med. veterinár. Sunayana mitra

Zostavené z „Choroby mačky“ (Horzinek, Schmidt, Lutz, 2003)

Vírusy FIP veľmi úzko súvisia s mačacími koronavírusmi (FCoV), ktoré menej spôsobujú choroby.

FIP = infekčná peritonitída mačky. Je to typické ochorenie mladých zvierat hlavne z kolektívnych stád. Viac ako 50% prípadov sa vyskytuje u mačiek do jedného roka a celkovo 70% u mačiek do 4 rokov.

1. Nákaza

Najdôležitejším vstupným bodom je nos alebo ústna dutina. Mačací koronavírus vstupuje do čreva s jedlom. Do krvi sa dostáva cez črevnú sliznicu (virémia). Hlavne sa množí v črevách a vylučuje sa stolicou. Fungujúca bunková obrana intaktného imunitného systému môže udržiavať replikáciu vírusu pod kontrolou.

Mladé zvieratá sú zvyčajne infikované priamym kontaktom s infikovanou matkou alebo výkalmi vylučovacích boxov bez príznakov (klinicky „zdravých“ nosičov vírusov).

Pri chove mačiek alebo inom chove mnohých mačiek (útulky pre zvieratá atď.) Je v priemere 70% mačiek vylučovačom FCoV.

Koronavírusy sú obzvlášť citlivé na mutácie (zmeny DNA, genetické zmeny). Smrteľný vírus FIP zvyčajne vzniká „náhodou“ mutáciou jedného z koronavírusov už v mačke. Čím viac vírusov mačka v sebe obsahuje (vírusová záťaž) alebo čím viac vírusov vylučuje, tým väčšie je riziko. Ak je obranyschopnosť mačky oslabená (stres, iné choroby), môže sa vírus viac množiť.

V individuálnych prípadoch sa však vírus FIP môže preniesť aj priamo na imunokompromitovanú mačku a v krátkom čase spustiť FIP.

2. Priebeh choroby

FCoV spôsobuje hnačky, ktorých sila závisí od obranyschopnosti tela a množstva prijatého vírusu. U šteniat a veľmi slabých mačiek môže byť mierna alebo smrteľná. Môžu sa vyskytnúť horúčka, príznaky nachladnutia a strata chuti do jedla. Prvá infekcia u dospelých zvierat môže byť úplne normálna.

Najvýraznejšia je strata chuti do jedla, opakujúce sa horúčky, apatia a chudnutie. Sliznice blednú alebo žltnú. Vo vlhkej forme je najmä žalúdok naplnený tekutinou a javí sa ako hustý.

Imunitný systém hrá rozhodujúcu úlohu. FIP sa vyskytuje hlavne vtedy, keď je prítomná aj infekcia FeLV (vírus mačacej leukózy), pretože to inhibuje bunkový imunitný systém. Preto musí byť humorálny imunitný systém aktívnejší. Silný nárast protilátok, ktorý nemá žiadnu ochrannú funkciu, ale je parametrom vírusovej záťaže, vedie k takzvaným imunitným komplexom. Hromadia sa na malých cievach a spôsobujú tam ďalšie zápalové reakcie. To vedie k poškodeniu tkaniva, ktoré spôsobuje únik tekutiny do telesných dutín.

Ďalšou formou FIP je suchá forma, v ktorej sa v tkanivách nachádzajú granulomatózne usadeniny, napríklad drobné uzlíky.

V prednej komore sú príležitostne viditeľné zápalové ložiská.

Môžu sa vyskytnúť aj neurologické príznaky.

3. Diagnóza

  • Punkcia brucha: Typická viskózna, vláknitá, žltkastá tekutina (s nízkym obsahom buniek, s vysokým obsahom bielkovín) sa považuje za dôkaz FIP.
  • Samotné ďalšie jednotlivé parametre nie sú presvedčivé, preto bolo vyvinuté FIP-Sceening:
    Krv:
    - Hematológia: anémia, neutrofília (posun doľava), lymfopénia
    - Sériová chémia: (bilirubín, AST, globulíny zvýšené; albumín, albumín-globulínový kvocient znížený.)
    - Imunológia: Ak sú testy FeLV (vírus mačacej leukózy) alebo FIV (vírus mačacej imunodeficiencie) pozitívne, diagnóza FIP už nie je relevantná.!

4. Liečba

Terapia hnačky pravdepodobne FCoV zodpovedá symptomatickej liečbe hnačky, pretože sa vykonáva aj v prípade hnačiek spôsobených parazitmi, baktériami alebo inými vírusmi.

Choroba FIP je nevyliečiteľná a vyžaduje od nás, aby sme zviera vykúpili, akonáhle už nebude mať kvalitu života.

5. Prevencia

Ako preventívne opatrenie je možné vykonať očkovanie, ktoré sa preukázalo ako efektívne vo švajčiarskej štúdii zameranej na prevenciu prípadov FIP za predpokladu, že mačka ešte nie je infikovaná.

Vo výnimočných prípadoch (imunodeficiencia) sa u mačky môže vyvinúť FIP aj napriek očkovaniu.

Vakcína sa nakvapká do nosa. Vírus vakcíny sa preto množí iba na vstupnom portáli, konkrétne v horných dýchacích cestách mačky, nie v celom tele.

Gravidné chovné mačky by sa mali chovať oddelene od ostatných mačiek asi 14 dní pred narodením, aby sa znížil infekčný tlak (vírusy vo výkaloch vylučujúcich látok).

Až do štyroch týždňov veku sú mačiatka chránené pred materskými protilátkami v materskom mlieku. Potom hladina protilátok klesá, čo umožňuje infekciu.

Chov matiek od piateho do šiesteho týždňa života sa však nepreukázal ako ochranný.

Ak je v domácnosti viac mačiek, je obzvlášť dôležité umiestniť niekoľko podstielok a čo najrýchlejšie odstrániť výkaly. To výrazne znižuje riziko infekcie čuchaním infekčných výkalov.

Pri chove stád by sa mali uprednostňovať mačky, ktoré už bez problémov vychovali mačiatka.

Ak mačka zomrela na FIP, podlahy by sa mali čistiť dezinfekčnými prostriedkami pre domácnosť a koberce a preferované postele by sa mali umývať šampónom.

Koronavírus je infekčný menej ako 24 hodín po jeho vysušení. Môže byť deaktivovaný dezinfekčnými prostriedkami.

Nie je to však ovplyvnené mrazom pod –10 ° C, a to ani mesiace.

Nová mačka by mala do týchto miestností vstúpiť až po niekoľkých týždňoch.