Menej mäsa môže znížiť skleníkové plyny - drasticky!

K 10. septembru 2020 14:42 hod.

Všetko, čo sa týka mäsa, je naozaj zlé - okrem chuti. Ak by sa ľudia zaobišli bez toho, mohlo by sa zvrátiť desať až dvadsať rokov emisií CO2 a možno by sa mohla zachrániť klíma. Aspoň to naznačujú vedci z USA. Ach áno: Znížilo by sa aj riziko pandémií ako Covid-19. Prakticky.

Ľudia sú mäsožravci, tvrdia tí, ktorí sa obávajú, že by sa im z taniera mohol odobrať steak z T-kostí. A: koniec koncov, ľudia potrebujú bielkoviny. Prvý: ľudia sú všežravci. A po druhé: živiny, ako sú bielkoviny, dodávajú aj rastlinné produkty, napríklad strukoviny a orechy.

Krava namiesto hrachu

Ale mäso má niečo, čo šošovica a fazuľa nemajú: sakra veľa priestoru na našej matke Zemi. A nielen stáda dobytka, ktoré - ak majú vôbec dovolené vidieť denné svetlo - kolonizujú lúky a pasienky. Ale tiež skutočnosť, že tieto zvieratá tiež potrebujú niečo jesť. Veľká časť poľnohospodárskej pôdy na celom svete sa používa na výrobu potravín zo živočíšnych produktov. Áno, milí vegetariáni, patria sem aj mliečne výrobky. Vedci vypočítali, že je to spolu 83 percent. O zvyšok sa môžu deliť zrná, reďkovky, uhorky a melóny.

Efektívna strava s hráškom

Mohlo by to byť oveľa lepšie, mysleli si vedci z Newyorskej univerzity a začali presne počítať, koľko územia v skutočnosti je na zemi, ktoré by sa dalo oveľa lepšie využiť ako pre živočíšne produkty. Pretože nie každý využiteľný priestor je rovnaký. Výskumný tím predpokladal, že na získanej využiteľnej pôde sa budú vytvárať lesy, čo bude mať pozitívny vplyv na podnebie. Šance, že sa les premnoží a vytvorí udržateľný ekosystém, nie sú všade rovnaké.

Napokon: Najmä v krajinách so strednými a vysokými príjmami sú šance obzvlášť dobré. Konkrétne by to znamenalo, že by sme museli zmeniť stravovacie návyky tak, aby obsahovali rastlinné bielkoviny, ktoré zaberajú oveľa menej miesta a sprístupnili pôdu lesu. Nebudú nám teda chýbať živiny, iba ich prijímame efektívnejšie.

Boj za klímu - a proti pandémiám

Takto by sa vytvoril globálny potenciál sedem miliónov štvorcových kilometrov lesa. To je oblasť veľká ako Austrália. A aký to má zmysel? Držať sa pevne. Podľa výpočtov by to zrušilo desaťročia znečisťovania ovzdušia. Ak by dopyt po mäse drasticky poklesol - a s tým aj potreba pôdy - - mohli by sa vyrovnať emisie CO2 na deväť až 16 rokov. Bol by to významný krok v boji proti zmene podnebia. Hlavným cieľom je tu regionálne zhodnotiť, čo má zmysel, vysvetliť vedci a poukázať na regióny vo svete, kde je chov zvierat kultúrne a ekonomicky dôležitý.

Prvá vec je teda to, že sa dotkneme vlastného západného nosa. „Obnova pôvodnej vegetácie na nízko výnosnej poľnohospodárskej pôde je v súčasnosti našou najbezpečnejšou možnosťou odstránenia CO2,“ hovorí Helen Harwatt, spoluautorka štúdie, a naráža na skutočnosť, že v komplexných technológiách s rovnakou funkciou by sa nemalo vkladať všetka nádej. . William Ripple, spoluautor štúdie, dodal, že by sa tým bojovalo nielen proti klimatickým zmenám: „Nižšia produkcia mäsa by bola prospešná aj pre kvalitu a množstvo vody, biotop divokej zveri a biodiverzitu.“

Nevyhnutnou podmienkou je samozrejme prehodnotenie stravovacích návykov a zvládnutie vlastnej túžby po mäse. Doteraz sa to považovalo za beznádejné napriek zvyšujúcemu sa počtu vegetariánov a vegánov. Na pozadí pandémie Covid 19 však mohlo dôjsť k zámene kariet a mohlo by byť ochotných prehodnotiť viac ľudí. Pretože podľa výskumníkov teraz vieme, že neporušené ekosystémy a dostatok biotopov pre divoké zvieratá by pomohli zabrániť pandémiám.

Odkaz na štúdiu

Štúdia bola zverejnená 7. septembra 2020 v časopise Nature Sustainability.
DOI: 10.1038/s41893-020-00603-4