Nahradenie súčasného systému dane z obratu odpočtom dane na vstupe modelom prenesenia daňovej povinnosti

Seminárna práca 2006 29 strán

dane

Ukážka čítania

Obsah:

1. Úvod
1.1 Problém
1.2 Postup

2. Príčiny daňových únikov
2.1 Kolotočové obchody
2.2 Ostatné príčiny nižších príjmov z obratu

3. Teoretická funkcia modelu strednej a krížovej kontroly
3.1 Stredný model
3.2 Postup krížovej kontroly
3.2.1 Všeobecné skutočné dane
3.2.2 Funkcia krížovej kontroly

4. Reverse charge, zmena daňovej povinnosti
4.1 Funkcia procesu prenesenia daňovej povinnosti
4.2 Rozsah postupu prenesenia daňovej povinnosti
4.3 Postup reverzného účtovania/započítanie dane na vstupe
4.4 Postup prenesenia daňovej povinnosti/solidárna zodpovednosť
4.5 Proces spätného účtovania v praxi
4.5.1 Rakúsko
4.5.2 Nemecko

5. Výhody procesu prenesenia daňovej povinnosti

6. Nevýhody systému prenesenia daňovej povinnosti
6.1 Riziko pre podnikateľov
6.2 Náklady konania
6.3 Nové možnosti podvodu

1. Úvod

1.1 Problém

Daňový výnos, ktorý nemecký štát vygeneroval z dane z obratu v roku 2005, predstavoval 139,7 miliárd eur. Daň z obratu tak predstavovala približne 31% z celkového výnosu dane a predstavuje tak najväčší zdroj príjmu pre štát už pred zdanením mzdou.

Diskutuje sa o rôznych modeloch a systémových zmenách, pomocou ktorých je možné potlačiť podvody s DPH, a tým viesť k zvýšeniu tohto zdroja príjmu. Medzi návrhy, ktoré sa v Nemecku najviac diskutujú, patria sprostredkovateľský model, model prenesenia daňovej povinnosti/započítanie dane na vstupe a model prenesenia daňovej povinnosti so spoločnou a nerozdielnou zodpovednosťou dlžníka. [3]

V rámci tejto diplomovej práce sa zaoberám teoretickou funkciou, výhodami a nevýhodami, ako aj uskutočniteľnosťou procesu prenesenia daňovej povinnosti.

1.2 Postup

- Aby sme pochopili, prečo existujú úvahy týkajúce sa systémovej zmeny v dani z obratu, Kapitola 2 poskytuje krátky prehľad príčin daňových únikov. Na objasnenie je vysvetlený model podvodu kolotočového obchodu a ďalšie príčiny výpadkov dane z obratu.
- Kapitola 3 sa venuje teoretickej funkcii sprostredkovateľského modelu a postupu krížovej kontroly ako rozdielu od postupu prenesenia daňovej povinnosti.
- Kapitola 4 sa zaoberá výlučne modelom prenesenia daňovej povinnosti z hľadiska teoretickej funkcie systému, jeho prístupov k predchádzaniu alebo aspoň k obmedzeniu šancí na podvod v súčasnom systéme dane z obratu, ako aj empirické hodnoty z príkladu Nemecka a Rakúska.
- Kapitoly 5 a 6 sa zaoberajú výhodami a nevýhodami, ktoré by vyplynuli zo zmeny systému.

2. Príčiny úniku DPH

Dôvodom podvodov na dani z obratu je hlavne jednoduchosť systému zdaňovania predaja, ktorý je v zásade založený na dôvere štátu voči podnikateľovi. V existujúcom čistom viacfázovom systéme dane z obratu s odpočtom dane na vstupe má daň z obratu v obchodnom reťazci neutrálny efekt . Daň z obratu sa účtuje, iba ak príjemca služby nemôže odpočítať daň z obratu, ktorá mu bola fakturovaná ako daň na vstupe. Možností podvodu je veľa. Príklady zahŕňajú nevyhlásenie o zdaniteľnom príjme z predaja, vyhlásenie o výške dane na vstupe z falošných faktúr, organizované podvody s daňou z obratu, napríklad pri kolotočových transakciách s daňou z obratu, ako aj daňové straty z dôvodu takzvaných podvodných insolvencií. [4]

2.1 Kolotočové obchody

V rámci karuselových transakcií s DPH sa vysokokvalitný tovar zvyčajne dodáva bez dane spoločnosti od krycej spoločnosti v inom členskom štáte EÚ. Odtiaľ je tovar dodávaný ďalším podnikateľom, aby zakryli doručovacie trasy. Daň z obratu, ktorú dlhuje krycia spoločnosť, sa však neplatí daňovému úradu. Predtým, ako daňový úrad bude môcť vymáhať daňový dlh, táto spoločnosť opäť zanikla. Posledný podnikateľ v tomto kolotoči dodáva tovar bez dane do zahraničia prvej spoločnosti v tomto cykle. Od nákupu tohto tovaru si však uplatňuje odpočítanie dane na vstupe u daňového úradu. To má za následok stratu pre daňové úrady vo výške zaplatenej dane na vstupe. Podľa toho je tovar čoraz lacnejší. Tento cyklus tovaru sa môže opakovať tak často, ako je potrebné. [5] Okrem podvodov s DPH existuje aj problém poškodenia hospodárstva. Kvôli podvodným kolotočovým obchodom sa dá tovar predať oveľa lacnejšie, ako by to dokázala čestná spoločnosť. Zastavenie týchto prípadov podvodov je preto nevyhnutné nielen z daňového, ale aj z ekonomického hľadiska.

Účastníci kolotočového obchodu sú pomenovaní takto:

- Chýbajúci obchodníci: falošné spoločnosti alebo nepracujúce spoločnosti s falošnými dodávkami, ktoré neprechádzajú daňou z obratu dlžnú na daňový úrad, ale po niekoľkých mesiacoch bez stopy zmiznú.
- Buffer Companys: Aktívne a funkčné spoločnosti v reťazci podvodov, ktoré si plnia svoje daňové povinnosti, aby zabránili podozreniu zo strany daňových úradov.
- Distribútori: Veľkoobchodníci alebo kupujúci tovaru v obehu, ktorí nakupujú tovar priamo a distribuujú ho v členskom štáte, aby zabezpečili hladký priebeh podvodu.

Obrázok nie je súčasťou tohto výňatku

Modelový popis podvodného kolotoča:

Podnikateľ B vlastní obchodovateľný tovar s čistou trhovou cenou 100 EUR, ktorú by mohol ľahko predať konečným spotrebiteľom za 100 EUR plus daň z obratu 16 EUR. Namiesto toho najskôr predá tovar za cenu 100 EUR bez dane zahraničnému podnikateľovi C (intrakomunitárne dodanie alebo vývoz). Ten následne predáva tovar domácemu podnikateľovi A, tiež bez dane, za cenu 100 EUR (akvizícia alebo dovoz A v rámci Spoločenstva). Podnikateľ A predá tovar spoločnosti B v hrubej cene 100 EUR, vo faktúre uvedie DPH 14 EUR a túto neodvedie daňovému úradu. Podnikateľ B uplatní odpočet dane na vstupe vo výške 14, - € a predaný tovar predá za cenu 86, - € za 100, - € plus daň z predaja konečnému spotrebiteľovi E. [6]

Podvody s daňou z obratu sa v zásade zakladajú na skutočnosti, že podnikateľ A neplatí svoju daňovú povinnosť vo výške 14 EUR. Kolotočový obchod je tu nevyhnutný iba na to, aby sa spoločnosti B umožnil odpočet dane na vstupe bez toho, aby bolo možné dokázať, že sa dopustil priestupku, pretože v príklade došlo k skutočnému dodaniu tovaru, ktoré bolo správne riešené z hľadiska dane z obratu.

2.2 Ostatné príčiny nižších príjmov z obratu

Spolkový dvor audítorov namieta najmä proti výpadkom príjmov v stavebníctve, pokiaľ ide o daňové straty v prípade globálneho postúpenia (postúpenie všetkých súčasných a budúcich dostatočne konkrétnych pohľadávok) a platobnej neschopnosti dlžníka a predaja nehnuteľností s možnosťou dane z obratu, ako aj v oblasti lízingu a splátkového predaja drahých a dlhodobých aktív s plánovanou platobnou neschopnosťou. nájomcu alebo kupujúceho nájmu. Enormná daňová strata vyplýva zo situácií, v ktorých bankroty nejdú podľa plánu, a to ani bez podvodných zásahov, ale ktoré jednoducho vyplývajú zo súčasnej zlej hospodárskej situácie.

Ďalšou možnosťou je uplatnenie dane na vstupe z falšovaných faktúr. Spoločnosť má nárok na vrátenie dane na vstupe vyplývajúcej z tejto faktúry od daňového úradu po predložení riadnej faktúry v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. To nezávisí od toho, či poskytovateľ služieb alebo fakturant už zaplatili daň z obratu. To znamená, že systém je náchylný na podvody, alebo zjednodušene povedané, pretože v tejto oblasti sa vykonáva iba niekoľko kontrol faktúr, napríklad prostredníctvom vypracovania a vyhodnotenia kontrolných správ daňovými úradmi, alebo sú vykonané príliš neskoro. [7]

3. Teoretická funkcia modelu strednej a krížovej kontroly

3.1 Stredný model

Mittlerov model ministra financií Porýnia-Falcka Mittlera, z ktorého sa vyvinul model prenesenia daňovej povinnosti, umožňuje predbežné oslobodenie od dane pre všetky služby v medzipodnikovej oblasti s povolením odpočtu dane na vstupe. Na tento účel by sa podnikateľom, ktorí sa označujú ako bezplatní nákupcovia, malo prideliť takzvané číslo F (F znamená frei/free), pomocou ktorého dodávateľovi oznámia, že majú nárok na odpočet dane na vstupe, a že obrat je teda bez dane. . Vykonávajúci podnikateľ musí skontrolovať platnosť F-čísla prostredníctvom systému elektronického výkazníctva a potom vystaviť faktúru bez dane z obratu. Obrat musí byť nahlásený orgánu príjemcom služby a poskytovateľom služby s uvedením čísla F. To neplatí pre transakcie predaja do minimálnej hranice 1 000 EUR a pre zákazníkov, ktorí nemajú nárok na odpočet dane na vstupe alebo majú nárok na paušálnu sadzbu. [8]

3.2 Postup krížovej kontroly

3.2.1 Všeobecné skutočné dane

Postup krížovej kontroly si spočiatku vyžaduje zmenu z cieľového zdanenia na všeobecné skutočné zdanenie. Vykonávajúci podnikateľ by sa preto mal zaregistrovať a zaplatiť daň z obratu až vtedy, keď dostane peniaze za obrat. Príjemca služby môže na oplátku požadovať daň na vstupe až po zaplatení faktúry od dodávateľa. Návrh na zmenu zdanenia z cieľového na skutočné tiež stanovuje, že príjemca služby platí daň z obratu centrálnemu daňovému úradu namiesto poskytovateľa služby. To zaručuje príjemcovi služby, že daň z obratu bola zaplatená a že nedochádza k problémom s vymáhaním jeho dane na vstupe.

3.2.2 Funkcia krížovej kontroly

V rámci krížovej kontroly sa porovnáva medzi počiatočným predajom dodávateľa a počiatočným predajom príjemcu služby. Aby bol tento postup uskutočniteľný, všetky odchádzajúce a prichádzajúce tržby, ktoré presahujú malú sumu, ktorá ešte nebola stanovená, je potrebné elektronicky nahlásiť limit 500 EUR alebo 1 000 EUR. Ďalej by bolo potrebné zaviesť všeobecné mesačné vyhlásenie a platobnú povinnosť pre všetkých podnikateľov. To by zabezpečilo, že sumy dane na vstupe sa vrátia iba za tie tržby, za ktoré už bola daň z obratu zaplatená. [9]

[1] Pozri federálne ministerstvo financií/daňové príjmy - súčasné výsledky (pozri prílohu, tabuľka 11).

[2] Pozri Nemecký Bundestag (Verejné vypočutie, 2004), 15. volebné obdobie, protokol č. 15/77.

[3] Porovnaj Gebauer, Andrea (vývoj výnosov z dane z obratu, 2003), Ifo - Schnelldienst 6/2003 - 56. rok.

[4] Porovnaj Mittler, Gernot (VAT as Achillesverse, 2004), UR 1/2004, 5ff.

[5] Porovnaj Tiedtke, Walter (teoretické a praktické podvody s DPH), UR 1/2004, 7 a nasl.

[6] Federálny dvor audítorov (daňové straty z dane z obratu, 2003), od 3. 9. 2003, s. 22.

[7] Pozri Kühn, Alfons (Fraud Resistant Sales Tax, 2003), UR 11/2003, s. 531 a nasl...

[8] Porovnaj Ammann, Gunter (Úvahy o boji proti podvodom v oblasti dane z obratu, 2002), UR 6/2002, s. 259.

[9] Porovnaj Hendricks, Barbara (Ist-Taxation and Crosscheck, 2004), Ifo Schnelldienst 2/2004 - 57. rok.