Politika: Kremeľ sa vracia

Moskva chce, aby organizácie občianskych práv podpísali bojkot protestných pochodov

Keď sa komisár pre ľudské práva Vladimir Lukin a jeho kolegyňa z občianskej spoločnosti Ella Pamfilová začiatkom tohto týždňa stretli v ruskej prezidentskej kancelárii s aktivistami za občianske práva, hlavné postavy neboli prítomné. V otvorenom liste aktivisti za občianske práva požiadali prezidenta Vladimira Putina, aby vyšetril incidenty počas marcových protestných pochodov v Petrohrade a Nižnom Novgorode a potrestal zodpovedné osoby. V pondelok tam ale nebol ani Putin, ani obete útokov príslušníkov zákona.

Mladí ľudia z rodín strednej triedy a dospelí boli policajtmi na demonštráciách násilne zatknutí a zadržiavaní v celách na zadržiavanie niekoľko hodín. Podľa postihnutých osôb boli vypočúvaní ako teroristi a boli im odobraté odtlačky prstov, krv a moč. Prezident teraz poslal svojich úradníkov. Ani nie tak na objasnenie obvinení, ako skôr na predloženie charty proti extrémizmu vypracovanej odborníkmi z kremeľskej správy. Svojim dobrovoľným podpisom by sa strany a politické hnutia mali zaviazať bojkotovať protestné pochody. To je smiešne, uviedla Lyudmila Alexejewa, predsedníčka moskovsko-helsinskej skupiny, ktorá je už za sovietskej éry aktívna v disidentskom hnutí. Kvôli extrémizmu je v súčasnosti pred súdom samotný štát.

Alexejevová sa domnieva, že Kremeľ teraz predstavuje chartu. Na víkend sú naplánované nové protestné pochody. Vrátane Moskvy, ktorej starosta Jurij Lužkov chce byť Putinom potvrdený na ďalšie funkčné obdobie. Organizátori protiputinovského pochodu sa teraz dozvedeli, že centrálne Puškinovo námestie, ktoré je už miestom stretnutia kritikov režimu v Sovietskom zväze, už bolo obsadené pre inú udalosť. Podľa vlastných informácií oznámili svoj presun v čo najkratšom čase.

Pochod by sa mal konať tak či tak. Pozorovatelia očakávajú útoky podobné útokom v Nižnom Novgorode na konci marca. Na rozohnanie protestu 2 000 demonštrantov sa zišlo 30 000 bezpečnostných síl a okolo 200 účastníkov bolo zatknutých. Bezpečnostné sily predtým s podobným úsilím rozbili demonštrácie v Moskve a Petrohrade, ktoré sa tiež zúčastnili slabo.

Prezident sa kvôli týmto protestom nemusí báť o svoju moc. Počas generálnej skúšky parlamentných volieb v decembri a prezidentských volieb v jednom roku, regionálnych volieb začiatkom marca, zostala demokratická opozícia hlboko pod novou sedempercentnou hranicou, a preto má malú šancu na opätovný vstup do Dumy. Pre komunistickú stranu by sa to mohlo dokonca utužiť. Aliancia „Spravodlivé Rusko“ pod vedením predsedu Senátu Sergeja Mironova kope hlasy.

Opozícia čiastočne manévrovala bokom - s drobným hašterením a taktickou neobratnosťou. Kolektívnym organizátorom súčasných protestných pochodov je preto nové hnutie: „Druhé Rusko“, voľné spojenectvo ľavičiarov a demokratov. Snažia sa, čo doteraz vždy zlyhávalo - spojiť sa na základe najmenšieho spoločného menovateľa a naprieč ideologickými rozpormi, aby vytrhli masy z ich letargie. Jeho úspech je skromný, ale už sa robí veľa pre to, aby sa „Druhé Rusko“ nestalo skutočnou politickou silou. Iba minulý týždeň sa moskovská mestská duma rozhodla povoliť schôdze iba v prípade, ak meter štvorcový podlahovej plochy zdieľajú najviac dvaja ľudia.