Pôst: Náboženské odriekanie alebo mánia modernej stravy?

Mnohí využívajú pôstne obdobie a dajú si predsavzatie: Vedome sa zaobíďte bez niečoho alebo opäť zhodíte pár kíl. Aký je však rozdiel medzi náboženským pôstom a bežnou stravou?

Výročný pôst sa začal ukončením farebného karnevalu na Popolcovú stredu. Štyridsaťdňová emulácia Ježišovho utrpenia a s tým spojené ladenie s Veľkou nocou znamená pre mnohých kresťanov vedomé zdržanie sa niektorých jedál a luxusných jedál. Pre ostatných však tentokrát ponúka vítanú príležitosť konečne vyhladovať pár nechcených kilogramov od tela. Kde sa však pôst zmení na bezprecedentné stravovacie šialenstvo v našej modernej spoločnosti? A je vôbec morálne opodstatnené takýmto spôsobom odcudziť skutočný pocit pôstu vďaka napodobňovaniu osobných ideálov krásy?

Pôst ako posilnenie osobných schopností

Náboženský zmysel pre pôst je na niekoľko týždňov výrazne znížiť alebo dokonca zastaviť konzumáciu niektorých luxusných potravín, ako sú mäso, sladkosti alebo alkohol. Vo výsledku by veriaci kresťania, Židia a moslimovia mali byť schopní vcítiť sa do pocitu vedomej abstinencie. Kedy a ako rôzne náboženstvá praktizujú pôst, sa líši. Hlavné ciele sú však väčšinou veľmi podobné: všetci veriaci sa prostredníctvom pôstu pripravujú na vysoké náboženské slávnosti hľadaním vnútorného rozjímania a posilňovaním sebadisciplíny, vedomia a pozornosti. Toto sa zase zameriava na ochotu činiť pokánie a preorientovať sa na Boha. Vedomé odriekanie by malo spôsobiť, že srdce a duša budú slobodnejšie, živšie a ochotnejšie pre službu Bohu.

Náboženský pôst nie je v žiadnom prípade zameraný na čo najefektívnejšie chudnutie, ale sleduje oveľa hlbšie zámery. Pôst nie je samoúčelný, ale disciplinárne cvičenie, odriekanie, ktoré oslobodzuje zmysly od nových náboženských zážitkov. V dnešnej konzumnej spoločnosti, kde je pre veľa ľudí vždy dostatok jedla a nápojov, by ďalším dôležitým zmyslom malo byť aj vcítenie sa do biedy ľudí trpiacich hladom a chudobou.

Realita pôstu sa však výrazne líši od jeho teoretických ideálov, prinajmenšom v rámci nášho nemeckého obyvateľstva: Mnoho ľudí v tejto krajine sa ťažko dokáže stotožniť s náboženstvami a nevidí dôvod, aby sa vzdali svojho luxusného tovaru. Okrem toho často chýba správna motivácia alebo je ťažké udržiavať dostatočnú disciplínu.

Kto chce schudnúť, musí hladovať?

Napriek tomu, že niektoré z týchto kvalít chýbajú, mnoho Nemcov stále postí. Väčšinou nie kvôli náboženskej viere alebo kvôli solidarite s podvyživenými, ale kvôli ich postave. Len veľmi málo ľudí v našej modernej spoločnosti nevyskúšalo žiadne diéty. Zdá sa, že takmer každý človek je neustále zaneprázdnený znižovaním svojej telesnej hmotnosti a v prípade potreby sa dokonca podvádza, aby bol štíhly hladom alebo štrajkom. Mnoho Nemcov je v skutočnosti považovaných za príliš tučných. Hodnotenia Federálneho štatistického úradu vo Wiesbadene dokonca ukazujú, že viac ako polovica dospelých má nadváhu. Pre nevyhnutné chudnutie v súvislosti s cvičením a zdravou stravou môže byť občas hladovka dobrou alternatívou k dlhodobým a jednostranným diétam.

Nebezpečným sa však stáva, keď sa zrieknutie sa niektorých základných potravín stane trvalým životným postojom. Hneď ako otázne ideály krásy v módnom priemysle určia, aké veľké oblečenie si vziať na seba, a množstvo nových „diétnych revolúcií“ nás presvedčí, že sme príliš veľkí, príliš tuční a príliš silní, mnoho ľudí upadne do často nebezpečnej mánie. Z anorexie a bulímie sa vyvinú módne choroby, ktoré môžu u postihnutých nadobudnúť hrozivé rozmery a môžu dokonca viesť k smrti.

Veľký rozdiel v modernom štíhlom šialenstve

Má však táto radikálna mánia diéty niečo spoločné s pôvodným účelom pôstu? Aj keď sa metódy vyhýbania sa niektorým jedlám zdajú na prvý pohľad rovnaké, existujú medzi týmito dvoma typmi obrovské rozdiely a úplne odlišné priority a ciele: Pôst ako príprava na cirkevné sviatky slúži predovšetkým osobnému pohľadu, že luxus nášho spotrebného tovaru nie je v žiadnom prípade samozrejmosťou, a preto by si ho mal vážiť oveľa viac.

Striktné chudnutie založené na čisto estetických ideáloch je však oveľa povrchnejšie. Nemá to nič spoločné s kontempláciou alebo preorientovaním, ani s osobným nadhľadom alebo vedomosťami. Naopak, nemastné šialenstvo našej spoločnosti sa dokonca javí ako eticky mimoriadne odsúdeniahodné, ak si človek len občas spomenie na množstvo hladujúcich ľudí na celom svete. Diéty a zdravé chudnutie by sa nemali v zásade odsudzovať, ale nemali by sa v žiadnom prípade porovnávať s hlbokými pôstnymi zámermi.