Prednáška zo sociálnej psychológie. Vzťahy v skupinách a medzi nimi. Sociálna psychológia II prof. Dr. Ursula Piontkowski

Prednáška Sociálna psychológia Vzťahy v skupinách a medzi nimi Prednáška 07.05.200805

Výkon v interagujúcich skupinách: straty v procese Určenie výkonu skupiny Potenciálna produktivita skupiny: Čo by mohla skupina dosiahnuť, ak by všetci členovia vydali zo seba maximum? Skutočná produktivita skupiny: Čo skupina vlastne robí? Steinerov vzorec: Skutočná potenciálna produktivita procesu = strata produktivity

Straty procesu Pokus Latané, Williams & Harkins (1979) 3 podmienky: - v skupine (skutočné skupinové vystúpenie - v pseudoskupine (subjekty počuli ostatných ľudí tlieskať cez slúchadlá) - samotné (súčet všetkých jednotlivých zväzkov = potenciálny výkon skupiny)

Straty procesu Straty koordinácie a motivácie v skupinách 0 Zníženie výkonu v% 5 10 15 20 25 30 Straty motivácie Straty koordinácie 35 1 2 3 4 5 6 Veľkosť skupiny Potenciálny výkon Pseudoskupina Skutočná skupina

Straty procesu Strata motivácie: Motivácia členov skupiny podať plný výkon sa znižuje v dôsledku spoločenskej lenivosti, jazdenia na koni a efektu bullfinch. Výkon skupiny sa zhoršuje. Strata koordinácie: Požadovaná koordinácia členov skupiny vedie k stratám, napr. nie každý ťahá za lano súčasne, každý ťahá trochu iným smerom. Výkon skupiny sa zhoršuje. Skutočná produktivita = potenciálna motivácia - koordinácia - - straty produktivity

Steinerova prísada do klasifikácie úloh: V zásade sa úspechy jednotlivých členov skupiny sčítavajú; skupina je lepšia ako najlepší individuálny člen. kompenzačné: chyby jednotlivých členov skupiny sa navzájom kompenzujú; skupina je v priemere lepšia ako jednotliví členovia. disjunktívne: Stačí správne riešenie; skupina je taká dobrá ako najlepší člen. Subjunktívne kti (nemožno rozdeliť): t Skupina je dobrá ako najhorší člen. Subjunktívne (deliteľné): Skupina môže byť lepšia ako najhorší člen, ak je možné rozdeliť úlohy podľa jednotlivých výkonov.

Steinerova klasifikácia úloh Aditívne úlohy Príklady: ťahanie za lano, plnenie obálok, odhŕňanie snehu, tlieskanie, brainstorming. Popis: Jednotlivé príspevky sú spojené; Úloha sa maximalizuje. Potenciálna produktivita: súčet maximálnych individuálnych výsledkov. Skutočná produktivita: lepšia ako najlepšia, ale často nižšia ako potenciálna produktivita v dôsledku strát procesu.

Steinerova klasifikácia úloh Kompenzačné úlohy Príklady: Odhady vonkajšej teploty, náročnosť vyšetrenia, čas do technického prielomu. h Popis: Jednotlivé príspevky sa upravujú. Potenciálna produktivita: priemer jednotlivých úspechov Skutočná produktivita: skupina prekonáva väčšinu členov.

Steinerova klasifikácia úloh Disjunktívne úlohy Úloha: Farmár kúpi koňa za 60 dolárov a potom ho predá inému farmárovi za 70 dolárov. Po chvíli ju kúpi späť za 80 dolárov a predá tretiemu farmárovi za 90 dolárov. Aký zisk dosiahol na týchto obchodoch? Riešenie: -60 + 70-80 + 90 = 20 (doláre)

Steinerova klasifikácia úloh Disjunktívne úlohy Príklady: Otázky vyžadujúce odpovede áno-nie alebo buď-alebo, napr. B. aritmetické problémy, hádanky alebo výber z možností. Ak je riešenie jasné: Ak niekto vie, všetci ho vidia okamžite: Eureka efekt! Popis: Musí sa nájsť spoločné riešenie. Potenciálna produktivita: výkonnosť najlepšieho člena. Skutočná produktivita: Ako najlepší člen v úlohách Heureky; v úlohách non-heureka často horších ako najlepší člen.

Steinerova klasifikácia úloh Spojovacie úlohy Príklady: horolezectvo, štafety Popis: Všetci členovia musia prispieť k spoločnému produktu, aby mohol vzniknúť. Potenciálna produktivita: Ak nie je možné úlohu rozdeliť, je to rovnako ako výkon najslabších. Ak je to deliteľné, lepšie ako najhoršie. Rozdelenie úloh musí byť založené na schopnostiach členov. Člen s najnižším výkonom dostane najjednoduchšiu časť úlohy alebo úlohu, ktorá ju zvládne najlepšie. Skutočná produktivita: málo preskúmané.

Príklad: Brainstorming Osbornov predpoklad (1957), že skupiny sú kreatívnejšie ako jednotlivci, a preto vytvárajú viac a lepších nápadov pri brainstormingu, sa vo väčšine štúdií nepotvrdil. Nominálna skupina má v porovnaní lepšie výsledky. Nominálnu skupinu tvoria samostatne pracujúci ľudia, ktorí pracujú podľa rovnakých pravidiel ako skutočná skupina. Výkon nominálnej skupiny sa určuje z individuálneho výkonu podľa rovnakých pravidiel, ktoré sa používajú na určenie výkonu skutočnej skupiny (t. J. Aditívne, i disjunktívne i alebo konjunktívne.) K

Príklad: Brainstorming (Diehl & Stroebe, 1987) Vysvetlenie: Sociálna nečinnosť: Individuálny príspevok nie je rozpoznateľný Skúška: 2 x 2 Dizajn: 1. Predmety generujú nápady buď samostatne alebo v skupine 2. Predmety sa rozprávajú jednotlivo alebo spolu ostatné sa hodnotia. Výsledok: - V očakávaní individuálneho hodnotenia je produktivita o niečo vyššia - Bez ohľadu na to však bola výkonnosť ľudí pracujúcich v skupinovej situácii nižšia ako výkonnosť jednotlivo pracujúcich ľudí.

Príklad: Brainstorming (Diehl & Stroebe, 1987) Vysvetlenie: Strach z hodnotenia: Strach z negatívneho hodnotenia vedie k neochote nápadov Vyšetrenie: 2 podmienky: 1. Subjekty vytvárajú nápady v skupine obvyklým spôsobom. 2. Predmety generujú nápady ako v bode 1., sú zaznamenané na video (na demonštračné účely na seminári) Výsledok: výkon v 2. podmienke je o niečo nižší

Príklad: Brainstorming (Diehl & Stroebe, 1987) Vysvetlenia: Sociálna nečinnosť: Individuálny príspevok nie je rozpoznateľný Úzkosť z hodnotenia: g Strach z negatívneho hodnotenia vedie k neochote nápadov Blokovanie výroby: Hovoriť môže iba jeden člen, takže nápady sú zabudnuté a vy ste Vývoj vlastných nových myšlienok je rozptýlený (Diehl a Stroebe 1987, 1991).

Blokovanie výroby (Diehl & Stroebe) Brainstorming za 5 podmienok 1. Interaktívna skupina: skutočná skupina pre 4 osoby 2. Individuálne generovanie nápadov: sám, bez komunikácie 3. Sám, blokovanie, komunikácia 4. Sám, blokovanie, žiadna komunikácia i 5. Sám, žiadne blokovanie, žiadna komunikácia

Príklad: Podmienky brainstormingu g bez blokovania samostatne, individuálne, bez komunikácie Sám, bez blokovania, bez komunikácie Sám, blok., Bez komunikácie Podmienky so samotným blokovaním, blok., Komun. Interaktívna skupina 0 20 40 60 80 100 120 Počet nápadov

Proces vyhráva Wlliams & Karau (1991) Subjekty museli pracovať na brainstormingovej úlohe. 1. Sám 2. V skupine dvoch bez informácií o partnerovi 3. V skupine dvoch s informáciou, že partner nie je taký dobrý alebo nie tak motivovaný. Výsledok: Subjekty boli lepšie v stave 3 ako v stave 1 (najmä ak partnerove schopnosti neboli také dobré). Vysvetlenie: Snažili ste sa viac snažiť vyrovnať očakávanú horšiu výkonnosť svojho partnera. Podľa podmienky 3 došlo k výhram v súdnych sporoch.

Zisky procesu Opravený vzorec pre výkon skupiny: Skutočná h produktivita i = potenciálny proces - proces - produktivita - + straty zisky

Zisky procesu Zisky motivácie: Skupinová situácia zvyšuje individuálne úsilie (iniciatívu, vytrvalosť) s ohľadom na výkonnostné kritérium. Zisky z koordinácie: Prostredníctvom skupinovej situácie sa individuálne zdroje vylepšujú alebo rozširujú ako celok.

Motivačné prírastky Za akých podmienok môžu motivačné prírastky nastať? Situácia v skupine podporuje kritickejšie zamyslenie sa nad vlastnými príspevkami. Prekonávanie samého seba. Sociálne porovnanie s ostatnými rovnako výkonnými členmi skupiny. Sociálna konkurencia s ostatnými členmi skupiny. Dôležitosť skupiny pre jednotlivca. Kompenzácia pre slabších členov.

Zisky v koordinácii Za akých podmienok môžu nastať zisky v koordinácii? Skupinová situácia podporuje rozdelenie úloh podľa ich schopností Vzájomná oprava chýb Vyrovnanie tendencií odozvy a jednotlivých hľadísk Syntéza príspevkov

Model skupinovej úlohy Circumplex (McGrath) Typ 2: Úloha tvorivosti Typ 1: Plánovacie úlohy Spolupráca Typ 3: Intelektívne úlohy Typ 4: Rozhodovacie úlohy Typ 5: Kognitívne konfliktné úlohy 2 1 3 8 4 7 5 6 Typ 8: Predstavenia úlohy Typ 7: Súťaže úloh zvoliť generovať spustiť vyjednávať Typ 6: Zmiešané motívy úloh koncepčné behaviorálne

Úlohy v skupine Úloha Circumplex Model Sťahovanie obchodného kvadrantu: Vytvorenie kvadrantu: Vytvorenie spolupráce Brainstormovanie koncepčného správania Spolupráca Vypracovanie plánu, kto je kreativita, čo robí na požiadanie Vytvorenie nápadu Typ 1: Úloha plánovania Typ 2: Úloha kreativity

Úlohy v skupine Úloha Cirkumplexový model Medicína-etika - výbor Kvadrant: mravca Vyberte Konflikt koncepčný Žiadne správne riešenie Typ 4: Úloha rozhodovania Rozsudok Kvadrant: Vyjednávajte koncepčný konflikt Rôzne interpretácie Nájdenie riešenia z rôznych pohľadov Typ 5: Kognitívna konfliktná úloha

Úlohy v rámci skupinovej úlohy Circumplexový model znižovania stravovania Futbal: EM `08 Kvadrant: Vyjednávajte o dileme týkajúcej sa konfliktu správania (vlastný záujem vs. verejný záujem) Kvadrant: Vykonajte konfliktné správanie, víťaz si vezme všetko Typ 6: Úloha so zmiešanými motívmi Typ 7: Úlohy súťaží

Úlohy v skupine Úloha Model Circumplex Zdvojnásobuje sa vo Wimbledone Kanibalská úloha Kvadrant: Vykonať kooperačné správanie Výkon vo forme súťaže Motorická úloha typu 8: Výkonová úloha Kvadrant: Konceptuálne zvoliť spoluprácu Správne riešenie Úloha Eureka Typ 3: Intelektívna úloha

intelektuálna úloha (príklad: kanibali vs misionári) 3 misionári a 3 kanibali sú uväznení na ostrove. Máte iba jednu loď, do ktorej sa zmestia naraz iba 2 osoby. Veslovať môže ktorýkoľvek z misionárov, ale iba kanibal. Cieľom je dostať všetkých 6 ľudí na opačný breh. V ŽIADNOM ČASE však môže viac kanibalov stretnúť menej misionárov, inak budú chudobní misionári zožraní! Samozrejme, opak nie je pravda! Koľko prechodov je potrebných?

Skupiny ako systémy na spracovanie informácií Výkon skupiny za prítomnosti iného výkonu v interagujúcich skupinách Skupiny ako systémy na spracovanie informácií

Skupiny ako systémy na spracovanie informácií Sociálne poznávanie: kolektívne poznávanie Model kolektívneho vzorkovania informácií (CIS) (Stasser a Titus 1985) skryté profily Efekt bežných poznatkov (Gigone a Hastie 1993) Dvojprocesový model (Winquist a Larson 1998) Vysvetľujúce prístupy Transaktívna pamäť Počítač -sprostredkovaná skupinová práca

Skupiny ako systémy spracovania informácií Sociálne (individuálne) poznávanie: poznávanie jednotlivcov alebo skupín ako stredná hodnota t jednotlivých poznávaní Sociálne (kolektívne) poznávanie: poznávanie v skupinách ako výsledok interakcie jednotlivých kognitívnych systémov

Model kolektívneho vzorkovania informácií (CIS) Podľa Stassera a Titusa je skupinová diskusia proces, pri ktorom sa informácie zhromažďujú z dostupnej informačnej oblasti. Informačná skupina pozostáva z informácií dostupných pre jednotlivých členov. Pretože členovia skupiny majú spravidla nielen rovnaké, ale aj odlišné informácie, to znamená, že informácie sú medzi členmi skupiny rozdelené nerovnomerne, môžu jednotliví členovia skupiny potenciálne dostávať nové informácie od svojich diskusných partnerov. Skupina má preto oproti jednotlivcovi výhodu, že sa môže rozhodovať na širšom, t. J. Informatívnejšom základe. Podmienkou však je, aby sa skupine poskytli jedinečné informácie, t. J. Informácie, ktoré má iba jeden alebo niekoľko členov.

Model CIS Ale: Existuje tendencia uprednostňovať výmenu zdieľaných informácií. Stasser a spolupracovníci nazývajú túto preferenciu výhodou vzorkovania zdieľaných informácií. Ak skupina prediskutuje viac informácií, ktoré má každý (zdieľané informácie), a prediskutuje menej informácií, ktoré majú iba jednotliví členovia (nerozdelené informácie), výhoda skupiny oproti jednotlivcom klesá a rozhodnutia skupiny sú menej ako optimálne.

Model CIS Základná pravdepodobnosť, s ktorou sú uvedené informácie: p (m) p (m) Pravdepodobnosť, že sa tieto informácie spomenú v skupinovej diskusii: Pravdepodobnosť, že sa nerozdelené informácie zmenia so základnou pravdepodobnosťou p (m) = 0,40: Pravdepodobnosť že zdieľané informácie sa spomínajú so základnou pravdepodobnosťou p (m) = 0,40 a veľkosť skupiny 3: p (d)) = 1 [1 p (m)] np (d) = p (m) = 0,40 p (d) = 1 [1 0,40] 3 = 078 0,78

1 0,8 0,6 0,4 0,2 0 Model CIS 0,1 10 0,2 20 0,3 30 0,4 40 0,5 50 0,6 60 0,7 70 0,8 80 0,9 90 1,0 Pravdepodobnosť, že si jednotlivec bude pamätať a spomenúť položku n = 1 n = 2 n = 3 n = 6 n = 12 Sociálna psychológia II Prof. Dr. Ursula Piontkowski 0,0 Pravdepodobnosť, že o položke sa bude diskutovať

skryté profily Skrytý profil existuje, keď nie je možné určiť najlepšiu alternatívu na základe individuálnych informácií členov skupiny. Zdieľané informácie: Nerozdelené informácie: Informácie, ktoré už majú všetci členovia pred diskusiou Špecializované znalosti člena skupiny (stredná forma: čiastočne zdieľané informácie) Riešenie skrytého profilu vyžaduje výmenu a integráciu nerozdelených informácií.

skryté profily jednotlivé informácie zdieľané/nerozdelené informácie o skupine člen a člen b člen c kandidát X 5-1 + 2+ 5-1 + 2+ 5-1 + 2+ 5-7 + kandidát Y 1-5 + 2-1- 5+ 2 -1- 5+ 2-7- 5+ preferencia YYYX

skryté profily Komisári ii p1 p2 p3 p4 p5 Celkové pozitívne informácie a1 a2 a1 a2 a1 a2 a1 a2 a1 a2 Kandidát A 2 b1 b2 b3 b4 b5 Kandidát B 5 Kandidát A bude pravdepodobne zvolený, pretože každý člen má o kandidátovi dvakrát viac pozitívnych informácií A má ako kandidát B.

Efekt spoločných znalostí Zdieľané informácie ovplyvňujú úsudky každého jednotlivého člena skupiny pred diskusiou. i Vznikajú individuálne preferencie, ktoré následne ovplyvňujú skupinové rozhodnutia. Nerozdelené informácie ovplyvňujú iba preferencie jednotlivých členov skupiny, takže až tak neurčujú výsledok skupiny.

Experiment Gigone & Hastie Účinok všeobecných vedomostí - predmety museli predpovedať známky študentov na kurze. - Informácie vychádzali z opisov študentov v podobe priemeru známok na strednej škole, pracovného vyťaženia v iných kurzoch, termínov dochádzky atď. Celkom 6 informácií. - Skupiny po troch museli posudzovať každého študenta. - Každý člen skupiny dostal 4 zo 6 informácií na preskúmanie a vykonal individuálne hodnotenie. - Skupina potom diskutovala o a dospela ku konsenzuálnemu rozhodnutiu. Výsledok: 1. Vyššia frekvencia diskusií a väčší vplyv zdieľaných informácií na skupinové rozhodnutie 2. Skupinové rozhodnutia sa dali predvídať z počiatočných preferencií členov skupiny.

Preferencia zdieľaných informácií Interferencia Vplyv normatívnej skupiny Nedostatok platnosti Vzájomné vylepšenie hodnotenia (vzájomné vylepšenie)

Model s dvoma procesmi Na kvalitu skupinového rozhodnutia vplývajú dva faktory: - individuálne preferencie existujúce pred diskusiou - výmena informácií t počas diskusie i Vplyv zdieľaných informácií uľahčujú hlavne individuálne preferencie. Vplyv nerozdelených informácií je predovšetkým vydláždený diskusiou.