Samota - citáty z poézie a pravdy?

Samota je nevyhnutná; ale to jednoducho nie je (všeobecne) bežné
Takže môžete byť kdekoľvek v púšti
(Angelus Silesius)

Jedna vec bola Čo ma potešilo na samote,
Radosť zo spevu; Pobavil som sa
Ja sama so sebou som otriasla bolesťou a túžbou
A každé želanie s jemnými tónmi.
Utrpenie sa často stalo potešením a samo sebou
Smutný pocit harmónie
(Goethe, Torquato Tasso)

Láska k osamelosti nemôže existovať ako prvotný sklon,
ale vznikajú iba ako výsledok skúsenosti a reflexie
(Schopenhauer)

Pri tom všetkom zostáva šťastie, keď ste na samote
môže sa zaoberať sám so sebou; ale kolko je viazanych
a musia zdvojnásobiť svoju biedu pri jednaní s ľuďmi!
(Nietzsche)

Osamelý, kráčaš po ceste milenca;
miluješ seba a preto pohŕdaš sám sebou,
ako pohŕdajú iba milenci
(Nietzsche)

Osamelosť nás robí tvrdšími proti nám a viac túžime po ľuďoch: v obidvoch prípadoch to zlepšuje charakter
(Nietzsche)

Samota nie je možná bez komunity,
tak málo ako nič bez bytia
(Jakob Boßhart)

Samota je na mysli, čo je strava pre telo:
fatálne, ak trvá príliš dlho, aj keď je to nevyhnutné
(Vauvenargues)

Najsilnejší a najvznešenejší dojem vždy vyvoláva osamelosť,
v ktorom všetko k nám hovorí, že inak v ľudskej spoločnosti
ignorovať (K. Peltzer)

Každý môže byť úplne sám sebou, iba ak je sám:
tak kto nemiluje samotu,
Ani on nemiluje slobodu: pretože iba keď si sám,
jeden je zadarmo
(Schopenhauer)

Samota je zhruba to, čo je dobrá chuť k jedlu,
chuť, vnímanie pôžitku;
bez toho, aby sa jeden pohltil ako zviera
(Goethe)

Je to príjemná vec byť osamelý
žije v mieri sám so sebou a má niečo spoločné
(Goethe)

Len veľmi málo ľudí chápe, ako nekonečne veľa
spočíva v osamelosti
(W. von Humboldt)