Štúdia: Diéta s nízkym obsahom sacharidov spaľuje pri udržiavacej strave viac kalórií

Štvrtok 15. novembra 2018

Boston - Môže „low carb“ diéta zabrániť jo-jo efektu po úspešnom chudnutí? Experimentálna štúdia v British Medical Journal (BMJ 2018; 363: k4583) dospela k záveru, že strava s nízkym obsahom sacharidov významne zvyšuje spaľovanie spotrebovaných kalórií. Zmeny hormonálneho stavu naznačujú, že pocity hladu sa znižujú. Uvidí sa, či to zabráni prírastku hmotnosti.

Väčšina diét zlyháva, pretože s chudnutím stúpa hlad a klesá bazálny metabolizmus. Telo chudnutiu odoláva a vo väčšine prípadov zostáva víťazom. Po diéte nasleduje obnovené priberanie a nakoniec veľa ľudí váži viac ako predtým.

Model sacharid-inzulín to pripisuje nesprávnej stravovacej stratégii. Väčšina ľudí zadržiava tuky, ale namiesto toho konzumuje viac sacharidov a predovšetkým rafinovaných jednoduchých cukrov, ktoré sa po jedle rýchlo vstrebávajú do čreva. Táto vysoká glykemická záťaž stimuluje uvoľňovanie inzulínu. Zásobný hormón inzulín podporuje rýchlu distribúciu sacharidov v bunkách. Zároveň sa zastaví uvoľňovanie mastných kyselín z tukového tkaniva. Zásoby sa zvyšujú, takže kalórie sa nespotrebúvajú.

Okrem toho sa zvyšuje hlad, pretože klesá koncentrácia glukózy a lipidov v krvi. Z dlhodobého hľadiska to vedie k obezite. Model sacharidov a inzulínov pripisuje súčasnej globálnej epidémii obezity zvýšenému podielu sacharidov v strave, ktoré tlačili späť tuky.

Tím pod vedením Cary Ebbelingovej a Davida Ludwiga z Bostonskej detskej nemocnice teraz systematicky skúmal v experimentálnej štúdii, ako „nízky obsah sacharidov“ a „vysoký obsah sacharidov“ ovplyvňujú spotrebu energie ľudí, ktorí práve skončili diétu.

Štúdia zahŕňala 164 dospelých s nadváhou vo veku 18 až 65 rokov s indexom telesnej hmotnosti (BMI) 25 alebo vyšším. Všetci práve úspešne absolvovali 10-týždňovú redukčnú diétu. Stratili priemerne 9,6 kg (10,5%).

V tejto situácii telo zníži bazálny metabolizmus, spáli menej kalórií. Okrem toho sa zvyšujú signály hormonálneho hladu. Oboje nakoniec vedie k zlyhaniu diéty. Štúdia skúmala, či by tomu mohla zabrániť diéta s nízkym obsahom sacharidov.

Subjektom sa podávalo jedlo po dobu 20 týždňov. Množstvo sa zakladalo na výsledkoch dennej kontroly hmotnosti. Hmotnosť sa nemohla líšiť o viac ako 2 kg.

Všetci dostávali asi 2 000 kilokalórií denne. Boli to 3 skupiny. V prvej skupine bol obsah sacharidov 60% („vysoký obsah sacharidov“), v druhej 40% a v tretej skupine 20% („nízky obsah sacharidov“). Aby sa udržal konštantný celkový príjem, upravil sa obsah tuku. V skupine s vysokým obsahom sacharidov to bolo 30%, v strednej skupine 40% a v skupine s nízkym obsahom sacharidov 60%. Podiel bielkovín bol rovnaký vo všetkých 3 skupinách s 10%.

Konečným bodom štúdie bola spotreba energie, to znamená spálenie spotrebovaných kalórií. Toto sa meralo pomocou metódy „dvojnásobne označenej vody“, čo je štandardná metóda pri analýze energetického metabolizmu.

Vyšetrovanie ukázalo, že účastníci diéty s nízkym obsahom sacharidov spálili o 209 až 278 kilokalórií denne viac ako účastníci diéty s nízkym obsahom sacharidov. Na každých 10% menej sacharidov v strave sa denná spotreba energie zvýšila o 50 až 70 kilokalórií.

Rozdiely boli najväčšie medzi tými účastníkmi, ktorí mali najvyššie koncentrácie inzulínu v ústnom teste glukózovej tolerancie na začiatku štúdie. Horná tretina spotrebovala o 478 kilokalórií viac ako dolná tretina. Inzulínová rezistencia je často výsledkom dlhej stravy bohatej na uhľohydráty a znakom nástupu cukrovky 2. typu. Podľa Ebbelinga a Ludwiga by týmto ľuďom mohla najviac prospieť diéta s „nízkym obsahom sacharidov“ (ktorú diabetológovia už dlho podozrievali).

Diéty ovplyvňovali aj hormóny grelín a leptín. Koncentrácia grelínu, ktorá zvyšuje chuť do jedla v mozgu, poklesla viac u účastníkov v skupine s „nízkym obsahom sacharidov“ ako v skupine s „vysokým obsahom sacharidov“. „Nízkosacharidová“ diéta by preto mohla spôsobiť väčšie sýtosti. Či sa testované osoby skutočne cítili plnšie a či je pre nich ľahšie dodržiavať stravu, sa neskúmalo.

S hormónom leptínom, ktorým tukové bunky signalizujú, že ich zásoby sú plné, to bolo presne naopak. Došlo k výraznejšiemu nárastu v skupine s „vysokým obsahom sacharidov“. To naznačuje, že pri diéte s „vysokým obsahom sacharidov“ prichádza do tukového tkaniva viac kalórií, ktoré sa tam ukladajú, čo je v rozpore s cieľom diéty.

Rozdiely v spotrebe energie medzi stravou s nízkym obsahom sacharidov a stravou s vysokým obsahom sacharidov boli značné. Podľa výpočtov Ebbelinga a Ludwiga by intenzívnejšie spaľovanie kalórií mohlo pomôcť 30-ročnému mužovi s výškou 178 cm a počiatočnou hmotnosťou 100 kg stratiť 10 kg do 3 rokov.