Svetová vláda a ekodiktatúra: kto stojí za klimatickými podvodmi ?

autor: Edgar Gärtner
Za svoje prežitie vďačím konzumácii asi dvoch strúčikov cesnaku každý deň. Dôkaz toho? Som stále nažive ! Rovnakým spôsobom argumentuje aj takzvaná veda o klíme. Ich protagonisti v IPCC „Medzivládny panel pre zmenu podnebia“ tvrdia: oxid uhličitý (CO2) vedie k otepľovaniu zemskej atmosféry (aj keď podľa školskej fyziky sa dá očakávať opak).

Dôkaz: Od predminulého storočia sa na zemi trochu oteplilo. Nie je to predseda IPCC, indický železničný inžinier Rajendra Pachauri, ktorý sa chystá rezignovať, ktorý je hlavným guru tejto zvláštnej vedeckej disciplíny, ale nemecký fyzik Hans Joachim Schellnhuber. Je vedúcim Postupimského inštitútu pre výskum dopadov na klímu (PIK), ktorý založil v roku 1991. Čo sa za tým skutočne skrýva? ?

Inštitút PIK, ktorý má dnes viac ako 300 zamestnancov, sa považuje za najdôležitejší „think tank“ pre takzvanú klimatickú politiku OSN. Práve tu vyvinul Schellnhuber požiadavku prijatú na klimatickom summite v Kodani v roku 2009, aby sa obmedzil nárast priemernej teploty v zemských masách na najviac dva stupne Celzia. Inak údajne hrozí klimatická katastrofa. Ako jedinému vedcovi na svete mohol Schellnhuber 15. februára 2013 na mimoriadnom zasadaní Rady bezpečnosti OSN podať správu o zmene podnebia. Čo to však vlastne je výskum dopadov na klímu? ?

Úprimná odpoveď: dnes to v podstate stále nevieme. Schellnhuber, ktorý sa narodil v Ortenburgu (Bavorsko) v roku 1950, nemal minimálne počas štúdia na univerzite v Regensburgu nič spoločné s počasím a podnebím. Vyštudoval fyziku a matematiku a získal doktorát z teoretickej témy fyzika pevných látok. Ako postgraduálny študent potom pracoval na teórii zložitých systémov a chaosu na Kalifornskej univerzite v Santa Barbare. V roku 1985 habilitoval na univerzite v Oldenburgu. Tam sa stal v roku 1989 profesorom teoretickej fyziky na Ústave pre chémiu a biológiu mora (ICBM). Na tejto pozícii sa nemohol vyhnúť zmenám v podnebí na pobreží Severného mora, ktoré ho v očiach vedeckých byrokratov z Federálneho ministerstva pre výskum a technológiu kvalifikovali na pozíciu zakladajúceho riaditeľa PIK.

V roku 1992 bol Schellnhuber vymenovaný do deväťčlenného „Vedeckého poradného výboru federálnej vlády pre globálne zmeny“ (WBGU) a stal sa predsedom tohto orgánu. V roku 1995 Schellnhuber v mene WBGU verejne požadoval, aby sa politika zamerala na cieľ obmedziť globálne otepľovanie na dva stupne v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. Táto požiadavka bola čoskoro prijatá nemeckou vládou aj EÚ a na konci roka 2009 bola zahrnutá do Kodanskej dohody OSN.

Príspevok pre lobistu

V roku 2007, počas predsedníctva G8 Angely Merkelovej, bol Schellnhuber vymenovaný za hlavného poradcu federálnej vlády pre otázky zmeny podnebia. Od toho roku Schellnhuber v súlade s dvojstupňovým cieľom radí aj predsedovi Európskej komisie Jose Manuelovi Barrosovi. Stal sa tiež členom Poradného výboru pre zmenu podnebia v Deutsche Bank, ktorý svojim zákazníkom v Európe odporúča investovať do takzvaných obnoviteľných energií, zatiaľ čo zákazníkom v Ázii odporúča investovať do austrálskych uhoľných baní. Schellnhuber bol posiaty oceneniami, aby zdôraznil svoj rast na pozíciu „klimatického pápeža“. V roku 2004 mu Britská kráľovná udelila titul „Veliteľ najvýznamnejšieho rádu Britského impéria (CBE)“. Skratka CBE je odvtedy označená na vizitke spoločnosti Schellnhuber. Deutsche Bundesstiftung Umwelt s tým nemôže byť horší. V roku 2007 udelila spoločnosti Schellnhuber Nemeckú cenu za životné prostredie. V roku 2011 dostal Schellnhuber záslužný kríž.

Tu sa jablká porovnávajú s hruškami

Dvojstupňový limit, podobne ako trojpercentný limit štátneho dlhu v Maastrichtskej zmluve o EÚ, vstúpil do diskusie náhodou. Ale Schellnhuber porovnáva dvojstupňové zvýšenie priemernej teploty zemského povrchu s horúčkou u ľudí. Takto sa mu tajne darí miešať faktické výroky s normatívnymi. Pretože zvýšenie telesnej teploty z 37 na 39 stupňov je u ľudí negatívnym signálom. Platí to aj pre rovnako veľký teplotný skok na Zemi? S najväčšou pravdepodobnosťou nie, pretože to zodpovedá priemernému teplotnému rozdielu medzi Kodaňou a Viedňou.

Talent na nečinné chátranie je minimálna požiadavka na uplatnenie sa v politike alebo na získanie daní z daní pre pochybný, pseudovedecký ústav.

Süddeutsche Zeitung: Platforma pre hrubý nezmysel v oblasti podnebia od profesora PIK Stefana Rahmstorfa

Kopp.Online, 25.09.2013 - Vyhlásenia o klíme Stefanom Rahmstorfom, profesorom Postupimského inštitútu pre výskum dopadov na podnebie (PIK) a Süddeutsche Zeitung (SZ) boli dlho zdrojom pretrvávajúceho humoru u súčasnejších znalcov. Tieto dva kvalitné majáky, čo sa týka podávania správ o klíme, potom samozrejme ponúkajú špeciálne pochúťky zvedavých zvratov, čisté vynálezy a grotesku so zeleno-červenou klímou. Len si asi užívajte tie nezmysly, ktoré sa nám bohužiaľ nebudú ponúkať príliš dlho !

Príslušný článok Süddeutsche Zeitung bola zverejnená 19. septembra 2013 pod názvom „Päť veľkých klimatických chýb, príspevok hostí Stefana Rahmstorfa“ (tu). Vyberieme iba niekoľko kľúčových Rahmstorfových vyhlásení, pretože otázky a zaujímavosti, ktoré vyslovil, nie je možné komentovať v celom rozsahu, klávesnica sa zdráha. Vyberajme preto iba tie najhrubšie vecné nezmysly. O obsahu očakávaného nového píše napríklad Rahmstorf IPCC-Správy:

Vďaka nespočetným údajom z meraní nám to opäť dá jasne najavo: Zem sa naďalej zohrieva, ľadové masy sa topia, hladina mora stúpa a určité extrémne udalosti sú čoraz častejšie alebo prudšie. Hlavnou príčinou je nárast skleníkových plynov, ktoré spôsobujeme v atmosfére našej Zeme.

Doslova KAŽDÉ slovo o týchto tvrdeniach je vecne nesprávne. Podrobne:

1. Zem sa v žiadnom prípade ďalej nezohrieva. Prinajmenšom došlo k pozastaveniu činnosti už 15 rokov. Pretože to dnes už vie takmer každý svetlý školák - len nie Rahmstorf - vzdávame sa ďalších vysvetlení a citujeme iba tu, tu a tu.

2. Ľadové masy (ktoré a kde?) Sa v žiadnom prípade neroztopia všade. Toto tvrdenie Rahmstorfa je nesprávne. Ľadové masy v Antarktíde pribúdajú, ale na severnom póle ubúdajú, pričom všetky tieto procesy sú v rámci známeho normálneho rozsahu klimatickej histórie. Na okraj: arktická morská ľadová pokrývka dosiahla toto leto dlhodobé maximum (tu, tu, tu). Pretože medzi morom v Arktíde sa ľad práve zotavil a zvýšil sa o 60 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. To mali dokonca aj Berlínčania BZ všimol si, iba Rahmstorf nie.

3. Hladina mora rastie od konca posledného chladného obdobia, nie je možné dokázať súvislosť s antropogénnymi emisiami skleníkových plynov (tu, tu).

4. Extrémne počasie nebude prudšie, Rahmstorf nevie ani správu o extrémnom počasí z IPCC dokonca (tu), ktorý nehlási nič o zvýšení extrémneho počasia, ale iba PREDPOKLADA také v budúcnosti. Rahmstorf správu pravdepodobne pozná, v tejto súvislosti je dovolené pripomenúť peknú bonmotu Marka Twaina: »Skôr ako ich budete ľubovoľne krútiť, mali by ste vedieť fakty. ““

5. Absolútnym vrcholom otázok a vynálezov, ktoré vzniesol Rahmstorf, je potom jeho posledné vyjadrenie o vine ľudí za nebezpečnú zmenu podnebia v dôsledku emisií skleníkových plynov. Za všetko môže človek: napríklad na celom svete za vyklčovanie tropických lesov, znečistenie a prázdny rybolov svetových oceánov, znižovanie biologickej biodiverzity, ale najmä v tejto krajine tiež zašpinenie kultúrnej krajiny vrahmi vtákov a netopierov Príšery veterných turbín, poškodenie pôdnej biodiverzity monokultúrami energetickej kukurice a rast cien potravín spôsobený energetickými plodinami v krajinách tretieho sveta atď. Atď.

FAKTA o klíme, ktoré je potrebné prevziať z odbornej literatúry, samozrejme nenaznačujú, že za akékoľvek zmeny podnebia v ktorejkoľvek zo svetových klimatických zón je možné viniť ľudí. Rozhodne nie, je nám strašne ľúto profesora PIK. Doteraz nie je známa žiadna recenzovaná odborná publikácia, ktorá by dokázala jednoznačne dokázať súvislosť medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plynov a teplotami zeme na zemi. Korelácia medzi nárastom CO2 a globálnymi teplotami je prinajmenšom nešťastne zlá. Na druhej strane existuje veľa recenzovaných odborných publikácií, ktoré dokazujú opak Rahmstorfovho kuriózneho tvrdenia [3] - [10].

Pokiaľ ide o body 1 a 5, je potrebné poznamenať, že v proxy teplotných radoch možno nájsť niekoľko teplotných skokov (oteplenie, ale aj ochladenie) v proxy teplotných radoch, ktoré sa minimálne rovnali alebo rovnali všetkým skokom alebo zmenám sily a rýchlosti 20. storočia. ich dokonca prekročil. Vidieť to napríklad v teplotných radoch Christiansen/Ljungqvist [1], ale aj v sérii stalagmitov Augusa Manginiho [2]. Ak sa vrátite o viac ako 2 000 rokov späť, bude to ešte prudšie (koniec ľadovcového obdobia Visly).

Rahmstorf - Južná nemčina ukazuje detailnú fotografiu jeho pohľadu, ktorá môže jedného alebo druhého psychológa zamyslieť - rozdeľuje jeho argumentáciu na päť bodov. Body 2 až 5 nie sú ničím iným ako bujarým bľabotaním podľa objektívnych kritérií. Pre serióznu odbornú literatúru neexistuje potvrdenie o týchto podivných, niekedy absurdných tvrdeniach a vynálezoch. EIKE sa už takýmito „argumentmi“ klimatických alarmistov zaoberal v mnohých spravodajských správach a uviedol ich vecne správne. K týmto faktickým nezmyslom sa už preto neoplatí vracať podrobne, čitateľovi stačí EIKE-Archív (s. EIKE-Funkcia vyhľadávania).

Jediná vec, ktorá je skutočne zaujímavá, je nepochybne najobľúbenejšie nezmyselné tvrdenie o „97-percentnom konsenze“ všetkých výskumníkov v oblasti klímy. 97 percent je údajne názoru Rahmstorf alebo des IPCC. Čitateľ by sa mal informovať tu, tu a tu. Tieto tri citácie nie sú v žiadnom prípade úplné, ďalšie články o „konsenze“ nájdete pomocou EIKE-Funkcia vyhľadávania. Musíte mať hrubú dosku pred hlavou, aby ste uvedených 97 percent umiestnili niekde inde, ako pod nadpis „Fašiangové vtipy“.

Čo sa môžeme dozvedieť z článku Süddeutsche Zeitung a skutočne sa poučiť z Rahmstorfovho úsilia? Rahmstorf a SZ pouč nás o nevyhnutnom úpadku svetového podnebia, ktorému môžeme uniknúť, iba ak sa budeme trestať, t. j. už nebudeme šoférovať auto, nebudeme jesť mäso namiesto žihľavy, už nebudeme vykurovať svoje byty fosílnymi palivami (elektrina bez CO2 z jadrových elektrární je povolená paradoxne tiež nebyť) atď.

Inými slovami „späť do doby kamennej“! Je neomylne osamelejšia voči klimatickým mníchom, politickým podnebníkom a médiám, ktoré nechcú plniť svoj zákonný mandát na predkladanie faktických správ. Stále menej súčasníkov berie nekonečné klebety o klimatických katastrofách vážne. Toto si samozrejme všimnú príslušní protagonisti klimatickej katastrofy - teda ich trvalé zvyšovanie objemu a frekvencie, ako aj znižovanie úrovne kvality.

Je to nejaké použitie? Dá sa o tom dôvodne pochybovať. Na záver si samozrejme môžeme položiť otázku, čo vážni vedci v oblasti klímy - áno, áno, vážení čitatelia, skutočne existujú, zeleno-červený propagandistický list SZ je samozrejme populárne nevšímať si túto mlčiacu väčšinu - myslieť na ich kolegu Rahmstorfa. Je veľmi pravdepodobné, že pri kolegiálnom hodnotení Rahmstorfa existuje SKUTOČNE 97-percentný konsenzus. Ktorý konsenzus necháme radšej v priateľskej nejednoznačnosti. Nakoniec, chceme byť zdvorilo proti svetlu súčasného nemeckého výskumu podnebia, najmä výskumu PIK.

[1] B. Christiansen a F.C. Ljungqvist: „Teplota extrotropickej severnej pologule v posledných dvoch tisícročiach: rekonštrukcia nízkofrekvenčnej variability“, Podnebie. Minulosť. 8, 765-786, 2012

[2] A. Mangini, C. Spötl, P. Verdes: „Rekonštrukcia teploty v centrálnych Alpách za posledných 2 000 rokov zo záznamu stalagmitov d18O“, Listy o Zemi a planéte 235, 741-751, 2005

[3] R.S. Lindzen a Y-S. Choi: „O pozorovacom stanovení citlivosti na podnebie a jeho dôsledkoch“, Ázia-Tichomorie J. Atmos. Sci. 47 (4), 377-390 (2011)

[4] R.P. Allen: „Kombinácia satelitných údajov a modelov na odhad radiačného účinku oblakov na povrch a atmosféru“, Meteorol. Appl. 18, 324-333 (2011)

[5] R.W. Spencer a W.D. Braswell: „O nesprávnej diagnóze spätnej väzby povrchovej teploty z odchýlok v rovnováhe radiačnej energie Zeme“, Diaľkový prieskum 3 (8) (2011)

[6] R.W. Spencer a W.D. Braswell: „O diagnostike radiačnej spätnej väzby v prípade neznámej radiačnej sily“, Časopis geofyzikálneho výskumu, Zv. 115 (2010)

[7] G. Paltridge a kol .: „Trendy troposférickej vlhkosti na strednej a vyššej úrovni z údajov NCEP o opätovnej analýze“, Teor. Appl. Climatol. 98 (2009)

[8] M. Beenstock, Y. Reingewertz a N. Paldor: „Polynomiálne kointegračné testy antropogénneho vplyvu na globálne otepľovanie“, Earth Syst. Dynam. 3, 173-188 (2012)

[9] H. Harde: Koľko CO2 skutočne prispieva ku globálnemu otepľovaniu? Spektroskopické štúdie a modelovanie vplyvu H2O, CO2 a CH4 na našu klímu “, Geofyzikálny výskum Abstrakty, 13, EGU2011-4505-1 (2011), http://meetingorganizer.copernicus.org/EGU2011/EGU2011-4505-1.pdf

[10] F. Miskolczi: „Stabilná stacionárna hodnota globálnej priemernej atmosférickej optickej hrúbky skleníkových plynov s Planckovým vážením“., E&E, 21, č. 4 (2010)

[1] Kto potiahol Rösler za uši? Veľké peniaze, zastúpené Deutsche Bank .