Vnútorná migrácia v Európe; ic únie

Voľný pohyb osôb je jednou zo základných slobôd Európskej únie. Pre občanov EÚ otvára neobmedzené možnosti migrácie v rámci EÚ. Toto právo však využíva iba malá časť občanov EÚ.

online http

Monique ter Steege z Holandska žije v Nemecku už 31 rokov. (& copy Susanne Tessa Müller)

Vnútornou migráciou v Európskej únii (EÚ) sa rozumejú trvalé, dočasné alebo okružné migračné pohyby občanov Únie na základe ich zaručených práv na voľný pohyb. Pokiaľ ide o tieto práva, občania európskych členských štátov majú pred ľuďmi z tretích krajín privilegované postavenie. Občania EÚ môžu takmer nepozorovane prekračovať hranice medzi jednotlivými členskými štátmi kvôli chýbajúcim hraničným kontrolám, lietať z jednej krajiny do druhej v rámci Európy bez kontroly totožnosti, absolvovať časť štúdia v rámci programu Erasmus + na univerzite v inom členskom štáte a predovšetkým v Európe Začnite pracovať v zahraničí. Okrem slobody tovaru, financií a služieb predstavuje sloboda pohybu v Európe jednu zo štyroch základných slobôd a od počiatkov Európskeho spoločenstva (ES) sa postupne vyvinula do súčasnej podoby. Tento vývoj európskeho režimu voľného pohybu však nemožno považovať za úplný.

Krok za krokom k režimu voľného pohybu v rámci Európskej únie

Ďalším míľnikom bola definícia pobytových práv ich rodinných príslušníkov (nariadenie 492/2011) a takzvaná smernica o voľnom pohybe (2004/38/EÚ) z apríla 2004. Táto smernica určuje implementáciu režimu voľného pohybu v zákonoch členských štátov. V Nemecku ide o zákon o všeobecnej slobode pohybu občanov Únie (zákon o slobode pohybu/EÚ).

Migranti z tretích krajín môžu za určitých okolností využívať aj slobodu pohybu. To platí pre vysoko kvalifikovaných ľudí s modrou kartou EÚ, zamestnancov podľa smernice o vysielaní pracovníkov alebo študentov. Do veľkej miery profitujete z predpisov v rámci európskeho režimu voľného pohybu, ale v niektorých prípadoch až po uplynutí čakacích lehôt alebo po podaní žiadosti (Müller 2013).

Prečo kto migruje v rámci Európskej únie?

Existuje veľa dôvodov na migráciu. Podľa klasického výskumu v oblasti spoločenských vied o migrácii spôsobujú migráciu ľudí predovšetkým ekonomické rozdiely (napr. Mzdové rozdiely) medzi jednotlivými krajinami a regiónmi - takzvané faktory push a pull. O výbere cieľovej krajiny rozhodujú aj ďalšie faktory: osobné väzby na určitú krajinu, nízke jazykové bariéry, pracovná ponuka, možnosti zárobkovej činnosti pre partnerov, ktorí ich sprevádzajú, atď. (Haug/Sauer 2006). V zásade to platí aj pre vnútorných migrantov z EÚ, ktorých možno rozdeliť do nasledujúcich skupín:

  • Zamestnanci
  • Študenti a praktikanti
  • Neaktívni ľudia, ako sú nezamestnaní alebo dôchodcovia
  • Prinášame členov rodiny
Z nich tvoria zamestnanci najväčšiu skupinu po boku rodinných príslušníkov, ktorí sa s nimi sťahujú. Pre porovnanie, študenti a stážisti hrajú skôr malú rolu.

Dvaja dochádzajúci z južného Talianska vo svojej kuchyni v Lichtenštajnsku. Nie všetci občania EÚ sú rovnako mobilní; veľa z nich zostáva iba na obmedzený čas v iných krajinách EÚ alebo ako tu, v Lichtenštajnsku, ktoré je súčasťou európskeho vnútorného trhu.

Kvóta mobility podľa krajiny (PDF na stiahnutie) Licencia: cc by-nc-nd/3.0/de/(bpb)

Nie všetci občania EÚ sú rovnako mobilní, pretože štátna príslušnosť vykazuje zreteľné rozdiely: Najmä v Rumunsku, Portugalsku a Litve má populácia v produktívnom veku vysokú mieru mobility. Podľa štatistík sú naopak Nemci oveľa menej mobilní. Tieto migračné pohyby majú do značnej miery dočasný charakter, t. J. Ľudia sa zdržiavajú v iných krajinách EÚ iba na obmedzený čas, potom sa vrátia alebo sa presunú do iného členského štátu. Vďaka neobmedzeným možnostiam migrácie pre občanov EÚ sa môžete flexibilne rozhodnúť, či chcete migrovať (v prípade potreby znova).

V porovnaní s celkovou migračnou aktivitou v rámci EÚ počet štátnych príslušníkov tretích krajín naďalej prevyšuje počet vnútorných migrantov z EÚ. V roku 2015 žilo v EÚ trvale asi 21 miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín, zatiaľ čo necelých 17 miliónov občanov EÚ bolo registrovaných v inom členskom štáte, ako je ich krajina pôvodu (Eurostat 2016). Pokiaľ ide o prisťahovalectvo, rovnováha medzi prisťahovalectvom z tretích krajín a migráciou v rámci EÚ bola zaznamenaná po prvýkrát v roku 2012. To tiež ukazuje na vysokú adaptabilitu a flexibilitu vnútornej migrácie, napr. Na zhoršujúce sa podmienky na domácich trhoch práce, pretože k nej dochádzalo v čoraz väčšej miere vzhľadom na vtedajšiu finančnú a hospodársku krízu (OECD 2014). Všetky tieto kvantitatívne informácie podliehajú výhrade, že je obzvlášť ťažké štatisticky zaznamenať vnútornú migráciu občanov EÚ.

Obchodné cykly vnútornej migrácie

Skratky - čo sa za nimi skrýva?

K zvyšovaniu vnútornej migrácie obvykle dochádza aj v súvislosti s hospodárskymi a finančnými krízami, napríklad z členských štátov postihnutých krízou v južnej Európe. Po roku 2007 boli predchádzajúce pohyby východ - západ presmerované na juh - sever. Predovšetkým vnútornej migrácii z krajín juhovýchodnej Európy v obzvlášť atraktívnych hostiteľských krajinách, ako je Nemecko alebo Veľká Británia, čelili časti politikov a obyvateľstva obranou a obavami z „prisťahovalectva do sociálnych systémov“ - bez zohľadnenia pozitívnej rovnováhy nových prispievateľov. V budúcnosti by sa vnútorná migrácia mohla opäť znížiť v dôsledku demografického vývoja a rastúcich procesov ekonomických úprav v rámci EÚ (Barslund/Busse/Schwarzwälder 2015). To by však bolo v rozpore s politickými cieľmi a potrebami dynamickej vnútornej migrácie na trhu práce.

Vnútorná migrácia na „skutočnom európskom trhu práce“?

Okrem toho v oblasti voľného pohybu EÚ existujú de facto prekážky mobility aj napriek základným právam, napríklad diskriminácia vnútorných migrantov z EÚ, neznalosť práv migrantov z EÚ (Ramboll 2011), jazykové bariéry, nedostatočné postupy profesionálneho uznávania (Martín/Venturi 2015) a z toho vyplývajúca „nadmerná kvalifikácia“ vnútorných migrantov. (OECD/Európska únia 2014) atď.

Európska vnútorná migrácia sa preto dá ešte rozšíriť odstránením prekážok mobility. Niektoré z týchto prístupov sú uvedené nižšie, ale medzi cieľovými skupinami stále nie sú dobre známe:

    „EURopean Employment Services“ (EURES), sieť všetkých služieb zamestnanosti v Európskom hospodárskom spoločenstve vrátane Švajčiarska, sa usiluje o hlbšiu integráciu európskych trhov práce. Napríklad databáza s voľnými pracovnými miestami a zverejnenými životopismi uchádzačov o zamestnanie z EHS by mala umožniť vnútroeurópske „párovanie“ žiadostí o zamestnanie a ponúk. Poradcovia EURES z vnútroštátnych služieb zamestnanosti poskytujú individuálne poradenstvo aj uchádzačom o zamestnanie, ktorí sú pripravení migrovať. Na výkonnosť siete „EURES“ sa však pozeráme skepticky, napríklad preto, že skupina voľných pracovných miest a životopisov je zatiaľ neúplná (Barslund/Busse/Schwarzwälder 2015; Európska komisia 2014).

SOLVIT je sieť vnútroštátnych správ, ktorej cieľom je rýchlo a neformálne nájsť riešenia pre jednotlivcov a spoločnosti pri uplatňovaní ich práv na vnútornom trhu, napríklad ak v inej európskej krajine nie sú uznávané odborné kvalifikácie.

Ochrana vnútorných migrantov z EÚ pred vykorisťovaním na pracovisku má ústredný význam, ktorý sa osobitne dotýka „občanov EÚ druhej kategórie“ (Ramboll 2011: V) z krajín EÚ8 v odvetviach, ako je stavebný priemysel alebo starostlivosť. Za týmto účelom vytvorili rôzni aktéri poradenské centrá, napríklad v Nemecku špecializovaná poradenská služba „Spravodlivá mobilita“ Nemeckej federácie odborových zväzov.

  • Skúsenosti z migrácie východ - západ a sever - juh ukazujú, že predovšetkým predintegrácia, ešte pred opustením krajiny pôvodu, je pre migračné a integračné príležitosti rozhodujúca. Poskytujú sa európske a národné finančné prostriedky s cieľom zabezpečiť lepšiu mobilitu stážistov a študentov, napríklad prostredníctvom jazykových kurzov v ich krajine pôvodu, ako aj optimalizovať postupy profesionálneho uznávania a procesy umiestňovania do zamestnania.
    • Na odstránenie týchto a ďalších prekážok mobility Európska rada a Európsky parlament prijali nariadenie na zlepšenie siete EURES, prístupu pracovníkov k službám zvyšujúcim mobilitu a ďalšej integrácie trhov práce (nariadenie (EÚ) 2016/589). Tiež sa musí posilniť sloboda pohybu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí migrujú vnútorne. Potrebné kroky smerujúce k „skutočnému“ európskemu trhu práce, na ktorom sa voľný pohyb pracovníkov stáva čoraz viac normou, stále čakajú na to, aby sa vnútorná migrácia stala životaschopnou a sľubnou možnosťou pre viac občanov EÚ.

    Tento článok odráža iba osobný názor autora.

    literatúry

    Barslund, Mikkel; Busse, Matthias; Schwarzwälder, Joscha (2015): Mobilita v Európe: nevyužitý zdroj? Krátke informácie o politike CEPS č. 327, online: http://www.ceps.eu/system/files/Labour%20Mobility%20PB%20joint%20Bertelsmann%20FINAL%20mb.pdf (posledný prístup 06.06.2015)

    Benton, Meghan; Petrovic, Milica (2013): Aký voľný je voľný pohyb? Dynamika a hybné sily mobility v rámci Európskej únie. Brusel: Migration Policy Institute Europe, online: http://www.migrationpolicy.org/research/how-free-free-movement-dynamics-and-drivers-mobility-within-european-union (posledný prístup 6. júna 2015). Európska komisia (2014): Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskej sieti pracovných agentúr, prístupe pracovníkov k službám zvyšujúcim mobilitu a ďalšej integrácii trhov práce, SWD (2014) 10 final, online: http: // eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52014PC0006 (posledný prístup dňa 07.06.2015)

    Európska komisia (2015): Pracovný dokument útvarov Komisie - sprievodný dokument k správe o fungovaní prechodných opatrení týkajúcich sa voľného pohybu pracovníkov z Chorvátska (prvá fáza: 1. júla 2013 - 30. júna 2015), SWD (2015) 107 final, online: http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=14003&langId=sk (posledný prístup dňa 06.06.2015)

    Eurostat (2016): Obyvateľstvo podľa pohlavia, vekovej skupiny a občianstva, online: http://appsso.eurostat.ec.europa.eu/nui/show.do?dataset=migr_pop1ctz&lang=sk, posledná aktualizácia: 02.02.2017 (posledná sprístupnené 2. 2. 2017)

    Haug, Sonja; Sauer, Lenore (2006): Determinanty medzinárodnej migrácie: prehľad teórií vysvetľujúcich migráciu. In: Sozialwissenschaftlicher Fachinformationsdienst soFid, Migration und Ethnische Minderheiten 2006/1, s. 7–34, online: http://nbn-resolving.de/urn:nbn:de:0168-ssoar-205939 (posledný prístup dňa 06.06.2015. )

    Martín, Iván; Venturini, Alessandrea (2015): Komplexný prístup trhu práce k politike migrácie pracovných síl v EÚ, Centrum pre migračnú politiku, EUI, online: http://cadmus.eui.eu/handle/1814/35743 (posledný prístup 6. 6. 2015).

    Müller, Andreas (2013): Vnútorná mobilita štátnych príslušníkov tretích krajín v EÚ, pracovný dokument výskumnej skupiny Federálneho úradu. Norimberg: Federálny úrad pre migráciu a utečencov, online: http://www.bamf.de/SharedDocs/Mektiven/DE/2013/EMN/emn-03-emn-wp51.html (posledný prístup 06.06.2015)

    OEDC (2014): International Migration Outlook 2014, OECD Publishing,

    OECD; Európska únia (2014): Zosúlaďovanie ekonomickej migrácie s potrebami trhu práce, vydavateľstvo OEDC.

    Ramboll (2011): Štúdia zameraná na analýzu a hodnotenie vplyvu možných iniciatív EÚ v oblasti voľného pohybu pracovníkov, najmä pokiaľ ide o presadzovanie súčasných ustanovení (VT/2011/0476), online: http: // ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=8958&langId=sk (posledný prístup dňa 6. 6. 2015)

    Tento text je publikovaný pod licenciou Creative Commons „CC BY-NC-ND 3.0 DE - uvedenie zdroja - nekomerčný - žiadne odvodené diela 3.0 Nemecko“. Autor: Marianne Haase pre bpb.de

    Zdieľanie textu je povolené povolením názvu licencie CC BY-NC-ND 3.0 DE a autora.
    Informácie o autorských právach na obrázky/grafiku/videá nájdete priamo k obrázkom.

    (& copy Susanne Tessa Müller)

    Marianne Haase

    Marianne Haase

    Marianne Haase je konzultantkou v oblasti migrácie a rozvoja v Spoločnosti pre medzinárodnú spoluprácu (GIZ).