Vyvážená strava: Nejedzte iba podľa princípu rozkoše

Často jeme podľa nálady alebo zo zvyku, pretože to je denná doba na obed. Menej zo skutočného hladu, ktorý má len veľmi málo Nemcov pocit, že to skutočne vie.

Nejedzte iba podľa princípu rozkoše

podľa

Jeme často podľa nálady alebo zo zvyku, pretože toto je denná doba na obed. Menej zo skutočného hladu, ktorý má len veľmi málo Nemcov pocit, že to skutočne vie. A dav: väčšina z nás sa stravuje tak, ako nás to učili, napr. B. 200 g mäsa na dospelú osobu na obedovú porciu - denne!

Štyri dôvody, prečo by sme mali jesť menej mäsa

  1. Mäso je ťažko stráviteľné, ale rýchlo podlieha skaze. Pri ďalšom súste s mäsom si dajte pozor na kúsok, ktorý prehltnete. Je rozdrvený na kašu alebo je to skôr hrudka? Určite zistíte, že mäso sa nedá úplne rozpustiť. Toto nedokáže ani náš žalúdok a črevá, pretože nemajú ani správne zuby, ani žiadne iné zariadenie. Stáva sa teda, že mäso nie je úplne strávené a vylúčené, ale často zostáva vo vreckách a záhyboch čreva, kým sa nerozbije. Dôsledkom toho môže byť rakovina hrubého čreva.
  2. Pravidelní požierači mäsa majú často vyššiu hladinu amoniaku v krvi a tkanivách. Nadbytočné množstvo živočíšnych bielkovín sa mení na dusík, ktorý vytvára amoniak. Amoniak je jednou z najsilnejších toxických látok v tele. Deformuje bunky a DNA (deoxyribonukleová kyselina, hlavná zložka chromozómov a nosič genetickej informácie) a môže spôsobiť rakovinu. Amoniak má tiež nepríjemný zápach, ktorý vylučujeme kožou a hrdlom, čo vnímame ako telesný pach a zápach z úst.
  3. Potraviny pre zvieratá obsahujú kyselinu arachidónovú, polynenasýtenú mastnú kyselinu, ktorá vytvára eikozanoidy, ktoré podporujú zápal v ľudskom organizme. To podporuje reumatické choroby. Kyselina arachidónová sa nachádza v mäse, údeninách, vajciach a mliečnych výrobkoch. Dve malé porcie mäsa týždenne sú však pre hladinu kyseliny arachidónovej irelevantné. Ryby tiež obsahujú kyselinu arachidónovú, ale EPA (kyselina eikosapentataénová) obsiahnutá v bielkovinách morských rýb tomu bráni. Ryby z mora by sa teda mali jesť častejšie (2 až 3-krát týždenne), najmä ak už existujú reumatické ťažkosti. Ryby môžu byť údené, vyprážané, dusené alebo z. B. sleď z plechovky. Prečítajte si náš článok „Hering je vhodný na reumu“ .
  4. Tuky (lipidy), ako sú napríklad v mäse, zvyšujú hladinu cholesterolu (LDL cholesterol) v krvi. Naše telo každý deň produkuje dva gramy cholesterolu.Cholesterol je základná látka v tele a vytvára sa v pečeni. Táto životne dôležitá látka podobná tuku je potrebná na vybudovanie stabilných bunkových membrán, na výrobu žlčových kyselín, bez ktorých nemôže trávenie určitých potravín fungovať, na výrobu vitamínu D, ktorý je potrebný na stavbu kostí, a na výrobu pohlavných hormónov, napr. B. testosterón a estrogény, ako aj hormóny kôry nadobličiek, ako je kortizón. Pri konzumácii klobásy, mäsa, rýb a hydiny konzumujeme približne 70 mg ďalšieho cholesterolu na 100 g (pri mlieku, syroch, vajciach, tukoch a olejoch je priemer dokonca 84 mg cholesterolu na 100 g). Ak telo nedokáže tieto tuky dostatočne odbúrať alebo vylúčiť, ukladajú sa do ciev rovnako ako vápnik. Ak sa tento proces nezastaví (napr. Diétou bez obsahu cholesterolu), krvné cievy sa časom zúžia, čo je príčinou mŕtvice a infarktu.

Dobre prežutý, napoly strávený

Dôležitú úlohu pri dobrom trávení hrá dôkladné žuvanie, napr. B. mäsa. Každé sústo by sa malo žuť 35 až 50-krát. Čím intenzívnejšie žujeme, tým viac sa tvoria sliny, čo je dôležitý základ pre trávenie. Sliny obsahujú potrebné enzýmy, ktoré uvádzajú tráviaci proces do pohybu. Sliny sú veľmi zásadité a sú antagonistami žalúdočnej kyseliny. Alkalická potravinová buničina obnovuje rovnováhu v kyslom prostredí žalúdka a chráni ho pred prebytočnou kyselinou, ktorá môže napádať žalúdočnú sliznicu a spôsobiť žalúdočné ťažkosti a dokonca aj žalúdočné vredy.

Je tiež dôležité nepiť s jedlom. Kvapalina by vyplavila sliny bez toho, aby mohla rozvinúť svoj užitočný účinok. Závisí to od zloženia potravy Vyvážená strava je vedomá, zdravá, zdravá a pestrá kombinácia jedál a nápojov. Mali by byť väčšinou chemicky neošetrené a starostlivo pripravené. To zaisťuje, že telo prijíma všetky základné živiny ako bielkoviny, tuky, sacharidy, vlákninu, vitamíny, stopové prvky a minerály v dostatočnom množstve. Je to všetko o správnom množstve: málo mäsa, ale viac rýb, ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov (napríklad ryža, chlieb, rožky, cestoviny).