Mení ekologická spotreba poľnohospodárstvo?

Ak chce švajčiarske obyvateľstvo stravovať efektívne z hľadiska zdrojov, musel by sa radikálne zmeniť príjem potravy a tým aj poľnohospodárstvo. Sú také scenáre možné? Inventár.

Pri strave efektívne využívajúcej zdroje by sa trávnaté porasty primárne využívali na dojný dobytok.

bývalý zamestnanec, VÍKEND

Vo Švajčiarsku existuje spoločenské želanie, aby sa výroba potravín stala celkovo udržateľnejšou. To by bolo úplne možné - musela by sa však zmeniť spotreba. V rámci stratégie „Zelená ekonomika“ skúmal Agroscope v mene FOAG otázku, ako by mala vyzerať strava efektívne využívajúca zdroje pre populáciu Švajčiarska, v štúdii „Ekologicky šetrná výživa šetriaca zdroje: Podrobná analýza pre Švajčiarsko“.

V tejto štúdii bolo vypočítaných niekoľko scenárov. Výsledok bol jasný: ľudia by pri rovnakej konzumácii mlieka a podstatne menšom množstve alkoholu museli jesť menej mäsa, ale viac obilia, zemiakov alebo strukovín, ako aj olejov alebo orechov. Zároveň by bolo potrebné optimalizovať výrobné procesy.

Pestovanie obilia by sa zvýšilo

Ak by sa zjedlo menej mäsa, výrazne by sa znížil aj stav hospodárskych zvierat v poľnohospodárstve, najmä v prípade ošípaných, výkrmu kurčiat, chovu dojčiacich kráv a výkrmu veľkého dobytka. Trávne porasty by sa primárne využívali na dojný dobytok. Kravy by jedli takmer iba vlákninu, iba kravy s vyššou úžitkovosťou mlieka by dostávali dodatočnú kukuricu a jačmeň. Sójová múčka by z krmiva takmer úplne zmizla. Veľká časť trvalých trávnych porastov by bola extenzívne obhospodarovaná. Tráva chudobná na živiny by sa v týchto oblastiach využívala na chov dobytka, oviec a kôz. Časť ornej pôdy by sa v rámci striedania plodín stále využívala ako umelá lúka, ale menej ako predtým. Na otvorenej ornej pôde by sa vypestovalo podstatne viac obilia na ľudskú spotrebu. Zvýšila by sa aj výmera zemiakov, zeleniny a repky.

Znížením počtu zvierat (LU by sa prakticky znížil na polovicu) by Švajčiarsko mohlo z veľkej časti upustiť od dovozu krmív pre zvieratá. Poklesol aj dovoz potravín. Podiel výrobkov vyrobených v tuzemsku, a tým aj miera sebestačnosti v energetike potravín by stúpla zo 60 percent na zhruba 80 percent.

Švajčiarsko však nie je ďaleko od dosiahnutia tohto optima výživy šetrnej k životnému prostrediu a zdrojom. Stravovacie návyky obyvateľstva sú veľmi odlišné. Švajčiarsko dnes nepokrýva ani domáci dopyt po všetkých živočíšnych produktoch.

Cestovanie pri dovoze zdarma?

Ťažisko budúcej poľnohospodárskej politiky, ktoré vo svojom celkovom pohľade predstavil v novembri 2017 spolkový radca Schnei-der-Ammann, sa zjavne uberá iným smerom. Podľa názoru Federálnej rady by mali byť švajčiarski poľnohospodári konkurencieschopnejší a potraviny v tejto krajine lacnejšie. Za týmto účelom je potrebné stiahnuť ceny mäsa, ktoré sú vo Švajčiarsku zhruba dvakrát vyššie ako v zahraničí, smerom nadol. Čo sa stane, keď mäso zlacnie, je zrejmé: Klesajúce ceny mäsa stimulujú spotrebu. Nielenže by sa všeobecne spotrebovalo viac mäsa, ale hlavne vzácnejšie kúsky. Namiesto mäsového bochníka by bol sendvič preliaty filé. Strava, ktorá je šetrná k životnému prostrediu a šetrí zdroje, vyzerá rozhodne inak.

Ak clá klesnú, ako má na mysli Spolková rada, krmivo pre zvieratá by bolo o 5 až 25 percent lacnejšie a dokonca aj sója by údajne stála menej. Každý, kto počíta, by musel importovať viac informačného kanála. Ak sledujete diskusie v médiách, obyvateľstvo to neoceňuje. Poľnohospodárom by bolo najradšej ešte viac vyčítať. Ochota obyvateľstva vyčleniť priame platby by sa mohla znížiť.

Vplyv dovozu na životné prostredie

Dovoz krmív by sa však zvýšil iba dovtedy, kým bude domáca výroba mlieka, vajec a mäsa stále zisková. Navyše by sa už nedovážalo krmivo, ale rovno by sa dovážalo zodpovedajúce mäso, vajcia alebo mliečne výrobky.

Dopad na životné prostredie by sa tak presunul do zahraničia, kde sa výrobná metóda v mnohých prípadoch výrazne líši od výrobnej metódy vo Švajčiarsku. Už dnes je znečistenie životného prostredia spôsobené dovozom potravín do zahraničia takmer trikrát vyššie ako znečistenie životného prostredia dovozom krmiva pre zvieratá. Dopad dovozu potravín na životné prostredie je na verejnosti sotva problémom. Tento dovoz sa týka oveľa viac ľudí ako iba 50 000 poľnohospodárskych rodín. Ďalekosiahla zmena švajčiarskeho potravinového systému by si vyžadovala aj veľkú ochotu obyvateľstva, obchodu a politiky. Dosiahnutie tejto ochoty bude ťažké, ak nie nemožné.

„V súčasnosti poľnohospodári nemusia reagovať.“

UFA-Revue: Čo je podľa vás najdôležitejšie zo štúdie „Životné prostredie a výživa šetriaca zdroje“?

Thomas Nemecek: Environmentálne optimalizovaná strava by mohla znížiť dopad stravy na životné prostredie o viac ako polovicu. Z tohto dôvodu by sa musela výrazne zmeniť strava. Švajčiarske poľnohospodárstvo by sa viac sústredilo na výrobu rastlinných potravín a mliečnych výrobkov a zníženie dovozu potravín a krmív by výrazne zvýšilo úroveň sebestačnosti.

DR. Thomas Nemecek, poslanec Hodnotenie životného cyklu vedúceho výskumnej skupiny v spoločnosti Agroscope je jedným z autorov štúdie „Výživa šetrná k životnému prostrediu a šetriaca zdroje: podrobná analýza pre Švajčiarsko“.

Musia poľnohospodári na štúdiu reagovať?

Nemeček: Nie, v súčasnosti poľnohospodári nemusia reagovať. Cieľom štúdie bolo odhadnúť potenciál na zníženie vplyvov na životné prostredie a ukázať stravu, pomocou ktorej je možné toto zníženie dosiahnuť.

Aká je pravdepodobnosť, že sa obyvateľstvo bude stravovať šetrne k životnému prostrediu a v akom časovom období by k takejto zmene mohlo dôjsť?

Nemeček: Cieľom štúdie, ktorá sa uskutočnila v mene Federálneho úradu pre poľnohospodárstvo, bolo ukázať, ako by vyzerala strava pre švajčiarsku populáciu, ktorá minimalizuje dopad stravy na životné prostredie, je v súlade s dietetickými odporúčaniami a zároveň využíva celú poľnohospodársku oblasť vo Švajčiarsku na výrobu potravín používa. Naša štúdia nehovorí o správaní obyvateľstva nijako.

Rozhovor: Gabriela Küng, UFA-Revue, 8401 Winterthur
Pohovor sa uskutočnil písomne.