So súkromnými vesmírnymi loďami do vesmíru

Osem rokov potom, čo boli raketoplány vyradené z prevádzky, USA budúci rok prvýkrát vypustia do vesmíru astronautov. Oznámila to americká vesmírna agentúra Nasa a na prvé testovacie lety vybrala deväť astronautov. Všetci sú skúsení astronauti alebo testovací piloti. Cieľom letov s posádkou je Medzinárodná vesmírna stanica ISS, ktorá obieha okolo Zeme vo výške 400 kilometrov. NASA chce konečne ukončiť závislosť na ruských tobolkách Sojuz, ktoré americkí astronauti od roku 2011 pravidelne lietajú na ISS a späť na Zem. Roskosmos môže za možnosť letieť draho. NASA musí dať na astronauta 81 miliónov dolárov.

To by sa však malo skončiť teraz. Astronauti však nie sú prepravovaní vesmírnymi loďami NASA, ale kapsulami od súkromných vesmírnych spoločností SpaceX a Boeing. Rozhodol o tom v roku 2014 vtedajší šéf Nasy Charles Bolden. Za posledné štyri roky vyvinuli spoločnosti SpaceX a Boeing v mene NASA novú generáciu vesmírnych lodí, každá s priestorom až pre štyroch astronautov. Celkovo bolo dohodnutých šesť letov so spoločnosťami SpaceX a Boeing. SpaceX má najviac skúseností s cestovaním do vesmíru. Spoločnosť multimilionára Elona Muska už dlhé roky pravidelne vysiela na Medzinárodnú vesmírnu stanicu bezpilotné sondy Dragon.

Čas je nevyhnutný, pretože zmluva medzi Roscosmosom a NASA vyprší v novembri 2019, čo doteraz zaručovalo miesta Sojuzu pre amerických astronautov. Prvé bezpilotné testovacie lety s novou kozmickou loďou by sa preto mali uskutočniť koncom tohto roka. Prvý štart vesmírnej kapsuly „Crew Dragon“ s posádkou je naplánovaný na apríl 2019. Spúšťačom bude Falcon9. Nasa si za astronautov vybrala Roberta Behnkena a Dougha Hurleyho. Behnken už letel do vesmíru dvakrát, zakaždým na palube raketoplánu „Endeavour“ (misia STS-123, 2008 a misia STS-130, 2010). Podnikol šesť misií kozmických lodí s celkovým trvaním 76 hodín. Hurley bol pilotom raketoplánov „Endeavour“ (STS-127, 2009) a „Atlantis“ (STS-135, 2011).

Privatizácia vesmírnej stanice

Skúšobný štart Boeingu CST-100 Starliner je naplánovaný na leto 2019. Kozmická loď má vyniesť do vesmíru nosnú raketu Atlas-V z mysu Canaveral. Na palube budú Eric Boe, Chris Ferguson a Nicole Aunapu Mann. Boe už pilotoval raketoplány „Endeavour“ (STS-126, v roku 2008) a „Discovery“ (STS-133, v roku 2011). Ferguson bol pilotom a veliteľom raketoplánov „Atlantis“ (STS-115, 2006), „Endeavour“ (STS-126, 2008) a „Atlantis“ (STS-135). Bude to prvý vesmírny let pre testovacieho pilota Aunapu Manna.

Prvé misijné lety na ISS by sa potom mali uskutočniť na jeseň 2019. NASA už aj na to vybrala astronautov. Dvaja astronauti Mike Hopkins a Victor Glover budú na palube Posádky-Drak. Hopkins strávil v roku 2013 na ISS 166 dní, keď absolvoval dve poľné misie. Glover, ostrieľaný námorný letec, sa má vydať do vesmíru po prvýkrát.

Sunita Williams a Josh Cassada priletia na ISS na palube hviezdneho lietadla CST-100. Williams už strávil vo vesmíre 322 dní a môže sa pozrieť späť na sedem misií a sedem poľných misií. Cassada je rovnako ako Glover nováčik astronaut.

Vďaka letom s posádkou na ISS urobila NASA ďalší krok k privatizácii a komercializácii vesmírneho cestovania. Začiatkom roka Donald Trump oznámil, že od roku 2025 nebude míňať ďalšie verejné peniaze na údržbu vesmírnej stanice. Veľkú časť americkej účasti na ISS chce previesť na súkromné spoločnosti. To by malo NASA umožniť viac sa sústrediť na plánované vesmírne lety s ľudskou posádkou na Mesiac a neskôr na Mars.

V súčasnosti sa stavia kozmická loď a výkonný launcher pre budúce misie na Mesiac a Mars. Či vystúpenie NASA z ISS nepôjde tak hladko, ako si Trump predstavuje, je otázne. Ostatní partneri ISS nebudú úplne súhlasiť s Trumpovými plánmi a budú sa chcieť vyjadriť. Amerika musí predsa dodržiavať zmluvy, ktoré boli podpísané.