Vplyv stravy na priebeh SM

Špeciálna strava SM neexistuje. To však naopak neznamená, že sklerózu multiplex nie je možné ovplyvniť stravou. Spojenia medzi výživou a SM sa v posledných rokoch čoraz viac dostávajú do centra pozornosti vedy.

Mikrobióm ovplyvňuje imunitný systém

Mikrobióm ovplyvňuje rôzne choroby, zjavne vrátane SM. Existujú dôkazy, že pri SM má zloženie črevnej flóry vplyv na chorobný proces.

Tieto sú pravdepodobne sprostredkované účinkami črevných baktérií na imunitný systém, ktoré môžu podporovať zápalové procesy. Predpokladá sa napríklad, že konzumácia príliš malého množstva vlákniny vedie k nerovnováhe v črevnej flóre, v dôsledku čoho potom baktérie produkujú príliš málo mastných kyselín s krátkym reťazcom a najmä príliš málo butyrátov. Zdá sa, že butyráty stimulujú regulačné T bunky. Ak chýbajú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, mohlo by to podľa hypotézy spustiť prejav roztrúsenej sklerózy. Pokusy na zvieratách, podľa ktorých butyráty spomaľujú zápalovú aktivitu a pôsobia proti autoimunitným ochoreniam, to potvrdzujú.

O kuchynskej soli sa diskutuje aj pri roztrúsenej skleróze

Je tiež možné, že nadmerná konzumácia soli môže podporovať prejav sklerózy multiplex. Naznačujú to štúdie na myšom modeli EAE (experimentálna autoimunitná encefalomyelitída). Pri diéte s vysokým obsahom solí sa u zvierat vyvinie výrazne závažnejšie ochorenie a vyššia aktivita ochorenia. Súčasne je možné detegovať zvýšenú tvorbu interleukínu 17 (IL17), takže je možné predpokladať, že vysoká expozícia NaCl môže podporovať tvorbu prozápalových mediátorov, ako je IL17, a tým pravdepodobne podporovať sklerózu multiplex. 1

Nedostatok laktobacilov ako príčina roztrúsenej sklerózy?

Podľa súčasných predpokladov by sa soľný efekt mohol prejaviť prostredníctvom črevnej flóry. V myšom modeli viedla strava s vysokým obsahom solí k významným zmenám bakteriálnych podmienok v čreve. Značne sa znížil najmä počet určitých laktobacilov.

Laktobacily produkujú kyselinu indol-3-mliečnu (ILA). Podieľa sa na regulácii imunitných odpovedí a normálne zaisťuje tvorbu protizápalových mediátorov. 2 Pri absencii laktobacilov je koncentrácia kyseliny indol-3-mliečnej nevyhnutne nižšia, čo môže prípadne vyvolať zápalové imunitné reakcie.

Ketogénna diéta a upravený pôst v SM

Z takzvanej štúdie IGEL existujú dôkazy, že relaps-remitujúca roztrúsená skleróza môže byť pozitívne ovplyvnená ketogénnou stravou a upraveným pôstom. Overenie výsledku tejto pilotnej štúdie je cieľom následnej štúdie NAMS (Nutričné prístupy pri roztrúsenej skleróze) klinického výskumného centra NeuroCure Univerzity Charité Universitätsmedizin v spolupráci s nemocnicou Immanuel v Berlíne. Skúmajú sa účinky rôznych výživových konceptov na priebeh SM a na špeciálne parametre ochorenia, ako je miera relapsov, vývoj nových lézií v mozgu a kvalita života pacienta. Účinky:

prerušovaný pôst, teda takzvaný intervalový pôst s každodenným nedostatkom potravy počas 14 hodín,
ketogénna strava, to znamená strava s vysokým obsahom tukov a nízkym obsahom sacharidov,
protizápalová strava, v ktorej sa konzumujú hlavne rastlinné potraviny v súlade s aktuálnymi odporúčaniami Nemeckej spoločnosti pre výživu (DGE) (www.dmsg.de, kategória: novinky/výskum MS).

Hovoriac o

Aj keď sa pri roztrúsenej skleróze špeciálna strava neodporúča, existuje niekoľko pravidiel, ktoré by ľudia mali dodržiavať. Reč je predovšetkým o všeobecne zdravej výžive, ktorá sa odporúča aj ľuďom bez SM. Na webovej stránke pacientskej organizácie Amsel (www.amsel.de, časť: Novinky/Medicína/Terapia) bolo zhromaždených osem tipov na výživu pri SM.

Zhrnutie

Faktory výživy môžu mať vplyv na prejav a priebeh sklerózy multiplex. Stále však zostáva veľa nezodpovedaných otázok o účinkoch stravy na klinický obraz. Vedci dúfajú, že pri súčasných výskumných činnostiach môžu vzniknúť východiská pre vývoj nových terapeutických stratégií pre SM a všeobecnejšie pre autoimunitné ochorenia. Prvé dostupné objavy ilustrujú význam výskumu výživy pri roztrúsenej skleróze.