Vitajte na stránkach DAZ.online

Používame cookies, aby sme neustále rozvíjali DAZ.online a prispôsobovali sme ho stále lepšie vašim potrebám. DAZ.online je financovaný z reklamy a na to sú nastavené aj cookies. Preto je použitie stránky možné iba so súhlasom s použitím cookies. Podrobnosti o používaní súborov cookie nájdete v našich zásadách ochrany osobných údajov.

Súbory cookie používame na zlepšenie vášho zážitku a doručenie personalizovaného obsahu. Financuje nás reklama, ktorá tiež potrebuje súbory cookie. Preto pre používanie DAZ.online musíte súhlasiť s používaním cookies.

„Škoda! Ale DAZ.online sa bez cookies úplne nezaobíde, okrem iného aj preto, že sa financujeme z výnosov z reklamy. Preto bez tohto súhlasu momentálne nemôžete používať DAZ.online.

Je nám ľúto, ale bez súhlasu s použitím súborov cookie nemáte prístup k stránke DAZ.online.

DAZ.online
DAZ/AZ
DAZ 31/2015
Hroziaci útok

Dodržiavanie terapie

Nedostatok súladu s terapiou u epileptikov - príčiny a opatrenia

Najmä u pacientov s epilepsiou závisí účinnosť preventívnej liečby od toho, či pacient užíva predpísané lieky. Ak sa pacienti zámerne odchýlia od terapeutických pokynov, môžu byť príčinou lekársko-farmakologické problémy (napr. Vedľajšie účinky, tehotenstvo). Náhodné nedodržanie je zvyčajne založené buď na neadekvátnych radách pacienta alebo na ťažkostiach zo strany pacienta, napr. Napríklad myslieť na užívanie liekov alebo si ich nepomýliť pri užívaní rôznych liekov [2, 3]. Mnoho antiepileptík môže mať navyše kognitívne vedľajšie účinky, ktoré môžu prispieť k zabudnutiu na lieky.

Vedľajšie účinky ako príčina nedodržiavania

Cieľom liečby pacientov s epilepsiou je úplná kontrola záchvatov bez vedľajších účinkov. V štúdii s pacientmi s novodiagnostikovanou epilepsiou malo 37% dobrý účinok liečby antiepileptikami, to znamená, že v priebehu šiestich mesiacov neboli bez záchvatov [4]. Až 70% pacientov môže očakávať optimálne antiepileptické ošetrenie bez záchvatov [3]. Zlá adherencia však zvyčajne vedie k zníženiu úspešnosti liečby, nepriaznivým účinkom a zvýšeniu úmrtnosti a chorobnosti, pretože sa významne zvyšuje riziko záchvatov, dopravných nehôd, zlomenín a hospitalizácií [3]. Štúdie preukázali, že takmer 40% všetkých pacientov s epilepsiou nie je v súlade. Cramer a kol. boli schopní preukázať v štúdii so 661 pacientmi, že približne 71% pacientov príležitostne vynechá dávku a 45% týchto pacientov malo po vynechanej dávke epileptický záchvat [5].

Vedľajšie účinky antiepileptickej liečby sú dôležitou príčinou zlého dodržiavania liečby. Niektorí pacienti to považujú za tak stresujúce, že buď prestanú s liečbou, alebo užijú liek inak, ako je predpísané. Typickými vedľajšími účinkami antiepileptík sú únava, bolesti hlavy, závraty, ťažkosti so sústredením a gastrointestinálne vedľajšie účinky, ako je nevoľnosť, bolesti brucha, zápcha a hnačky. Môže sa vyskytnúť redukcia hmotnosti (napr. Topiramátom) alebo prírastok hmotnosti (napr. Pomocou kyseliny valproovej). Pri mnohých antiepileptikách nie sú nezvyčajné ani kognitívne a psychologické vedľajšie účinky. Liečba antiepileptikami sa začína postupne a dávka sa postupne zvyšuje, aby sa zabránilo nežiaducim účinkom alebo aby sa udržali čo najnižšie, najmä v úvodnej fáze. Ak sa vyskytnú významné vedľajšie účinky, dávka sa zníži na predchádzajúcu hladinu a udržiava sa dlhší čas. Pacienti uvádzajú najmä ospalosť a gastrointestinálne ťažkosti ako príčinu nedodržiavania [1].

Dodržiavanie

WHO definuje adherenciu takto: Adherenciou sa rozumie miera, do akej správanie človeka, t. J. Užívanie liekov, dodržiavanie diéty a/alebo zmena životného štýlu, zodpovedá odporúčaniam dohodnutým s terapeutom.

Pred viac ako desiatimi rokmi WHO vo svojej 200-stranovej správe „Adherencia k dlhodobým terapiám: dôkazy pre konanie“ identifikovala päť premenných, ktoré ovplyvňujú adherenciu pacienta [2]:

sociálno-ekonomické faktory/intervencie,
Systém zdravotníctva/faktory/intervencie súvisiace so pracovnými silami v zdravotníctve,
Faktory/intervencie súvisiace s liečbou,
Faktory/intervencie súvisiace s chorobami,
Faktory/intervencie súvisiace s pacientom.

Rizikoví pacienti

Všeobecne je ťažké predpovedať, ktorí pacienti budú liečení. Všeobecne sa však dá povedať, že postihnutí, ktorí sú podporovaní priateľmi, rodinou, okolitým prostredím a ošetrujúcim lekárom, sú vernejší terapii ako pacienti, ktorí majú strach z epilepsie a cítia sa stigmatizovaní [6].

Specht však spomína najmä päť rizikových skupín, v ktorých by sa mala venovať väčšia pozornosť nedodržiavaniu.

Dospievajúci s epilepsiou môže vnímať dobre mienené lekárske odporúčania - podobné ako ich rodičia - ako nepríjemné opatrovníctvo alebo neprípustný zásah do ich osobných záležitostí. Mladí ľudia chcú byť čo najnormálnejší a príliš nevynikať. Strach zo stigmatizácie v dôsledku ich epilepsie je vysoký. Poradenstvo týkajúce sa životného štýlu, ako je skoré spanie, vyhýbanie sa nadmernému množstvu alkoholu alebo pravidelné užívanie liekov, preto nie sú vždy akceptované. Nedávno publikovaná štúdia potvrdila, že mladý vek je dôležitým rizikovým faktorom nedodržiavania. V tejto štúdii 37% všetkých pacientov mladších ako 30 rokov nebolo v súlade s liečbou, v porovnaní s 27% v skupine od 30 do 60 rokov a 10% v skupine nad 60 rokov [7].

Ďalšou rizikovou skupinou sú pacienti bez záchvatov. Každý pacient, ktorý je dlhodobo bez záchvatov, sa pýta, či na liečbu stále potrebuje lieky alebo či má s nimi prestať, najmä ak niekoľko vynechaných dávok nemalo žiadne následky. Je dôležité týmto pacientom objasniť, že antiepileptiká sa používajú na symptomatickú liečbu rôznych foriem epilepsie, ale epilepsiu neliečia.

O Pacienti s novodiagnostikovanou epilepsiou, Ďalšou rizikovou skupinou je podľa Spechta „akceptovanie diagnózy epilepsie, a teda motivácia pre dlhodobú farmakoterapiu, stále krehké“ [6].

Patria tiež do skupiny rizikových pacientov Pacientky, ktoré - najmä neplánované - otehotneli. Títo pacienti často prestávajú užívať svoje antiepileptiká, pretože sa obávajú, že ich lieky môžu spôsobiť deformácie plodu. Náhle prerušenie liečby však môže viesť u tehotnej ženy k epileptickým záchvatom, ktoré môžu byť v závislosti od typu a intenzity škodlivé pre plod. Užívanie niektorých antiepileptík (napr. Kyseliny valproovej) môže v jednotlivých prípadoch viesť k malformáciám plodu, takže liečbe týmito antiepileptikami sa všeobecne u žien v plodnom veku vyhýba. Aj napriek tomu to neznamená, že každé tehotenstvo musí byť ukončené po liečbe antiepileptikom s teratogénnym potenciálom. Trvanie liečby, typ liečby, dávka a možné komorbidity patria medzi faktory, ktoré ošetrujúci lekár v každom jednotlivom prípade zváži pred vydaním odporúčania pre graviditu. Užitočné informácie o antiepileptikách počas tehotenstva a dojčenia nájdete napríklad na webovej stránke Embryotox [8].

Rizikovým pacientom je aj porozumenie lekárskych vzájomných vzťahov alebo pamätanie si liekov. Najmä starší, multimorbidní alebo psychologicky nestabilní pacienti majú často problémy s dôsledným dodržiavaním terapeutického plánu [9]. Podrobné informácie a školenie týkajúce sa starostlivosti o príbuzných môžu významne prispieť k zlepšeniu dodržiavania.

Dodržiavanie alebo dodržiavanie predpisov

Podľa WHO spočíva rozhodujúci rozdiel medzi „dodržiavaním“ a „dodržiavaním“ v zapojení pacienta do terapie. „Zhoda“ znamená vykonávanie terapeutických pokynov (lekárskych pokynov). „Adherencia“ na druhej strane znamená implementáciu „odporúčaní dohodnutých s terapeutom“ (pozri tiež definíciu adherencie). Pacient je vnímaný ako aktívny partner, ktorý dostáva skôr odporúčania ako pokyny. V popredí je súhlas pacienta a komunikácia medzi pacientom a zdravotníckym pracovníkom.

Zabudnutý príjem - čo robiť?

Niekoľko štúdií naznačuje, že následný a v prípade potreby dvojnásobný príjem antiepileptík môže udržiavať fluktuácie v sérovej koncentrácii čo najnižšie a tiež vedie k malému alebo žiadnemu ďalšiemu stresu v dôsledku vedľajších účinkov závislých od dávky. To platí najmä pre antiepileptiká s krátkym až stredne dlhým polčasom rozpadu (tab. 1). Napríklad fenobarbital má dlhý polčas (50 - 150 hodín), takže nepriaznivý vplyv na sérovú koncentráciu bude v prípade vynechania dávky dosť malý. V prípade fenytoínu sa dvojitý príjem neodporúča kvôli komplikovanému, nepredvídateľnému metabolizmu účinnej látky (kinetika 0. rádu). U pacientov s vysokými dávkami môže mať niekedy zmysel vynechanú dávku užiť v inom čase, aby sa znížili možné vedľajšie účinky závislé od dávky [6].