Úskalia v diagnostike a terapii

Trpieť potravinovými alergiami alebo inými potravinovými intoleranciami sa stalo takmer módnym. Tretina nemeckej populácie je presvedčená, že je postihnutá potravinovou intoleranciou. Výsledok: Títo ľudia sa zaobchádzajú bez základných potravín - často zbytočne -, ktoré nielenže obmedzujú kvalitu života, ale nesú aj riziko nedostatku živín. Iba diferencovaná diagnóza môže objasniť, či skutočne existuje intolerancia alebo dokonca potravinová alergia.

úskalia

Všetky patomechanizmy, ktoré reprodukovateľne spôsobujú reakcie po požití definovanej potraviny alebo potravinovej zložky, sú zhrnuté pod pojmom „potravinová intolerancia“. Údaje pre subjektívne hodnotenie potravinovej intolerancie sa často uvádzajú na pravú mieru s poznámkou, že frekvencia skutočne zistiteľných potravinových alergií u dospelých je iba okolo 2 - 3%. Je to správne, ale toto vyjadrenie ignoruje skutočnosť, že ľudia, u ktorých sú vylúčené alergie, môžu byť tiež ovplyvnení reakciami intolerancie na určité potraviny, a preto majú značný pokles kvality života. Obrovské utrpenie iba subjektívne postihnutých sa zvyšuje v dôsledku neúspešnej diagnózy a potrebné hľadanie príčiny často nepokračuje.

Neznášanlivosť alebo alergia?

Zatiaľ čo laici všeobecne pripisujú akúkoľvek potravinovú intoleranciu alergii, vedecky sa rozlišuje medzi potravinovými alergiami a inými potravinovými intoleranciami. Provokovateľnosť reakcie je súčasťou definície potravinovej intolerancie. Rozlišuje sa medzi toxickými reakciami, reakciami z precitlivenosti s alergickými a nealergickými mechanizmami (pseudoalergie), psychosomatickými reakciami (napr. Averzia), defektmi enzýmov a malabsorpciou (pozri obrázok). Pseudoalergia je výskyt príznakov podobných alergii bez toho, aby bola sprostredkovaná imunologicky. Diagnosticky a terapeuticky je nevyhnutné jasne rozlišovať medzi jednotlivými patomechanizmami a odlišovať intoleranciu od čistých výživových nedostatkov.

Alergia na zatknutie

Potravinové alergie sú menej časté ako alergie spojené s inhaláciou. Klasické alergie na základné potraviny ako kravské mlieko, vaječný bielok, pšenica a sója sa vyskytujú v detstve. U dospelých sú naopak alergie spojené s peľom relevantné predovšetkým s pribúdajúcim vekom. Okrem toho sa alergia na arašidy zvyšuje u mladých pacientov v Nemecku. Potravinová alergia sa zvyčajne prenáša prostredníctvom IgE. Po kontakte s alergénom sa vytvárajú špecifické protilátky IgE, ktoré sa viažu na povrch určitých buniek (napr. Žírne bunky, bazofily). Ak dôjde k opätovnému kontaktu s alergénom, dôjde k alergickej reakcii - zvyčajne ide o reakciu okamžitého typu (do dvoch hodín po kontakte s alergénom). Typickými príznakmi sú začervenanie, vyrážky a svrbenie na koži, opuch a mravčenie sliznice ústnej dutiny, dýchacie ťažkosti (výtok z nosa, astma) a gastrointestinálne ťažkosti (vracanie, hnačka). Je tiež možná anafylaxia až po anafylaktický šok.

Ak existuje podozrenie na anamnestikum, najskôr sa vykoná kožný test (prick test). Najmä alergény v ovocí a zelenine sú veľmi nestabilné, takže v takom prípade by sa namiesto testovacích roztokov malo používať čerstvé jedlo (prick-to-prick alebo natívny test). Celkový obsah IgE alebo špecifických protilátok IgE je možné stanoviť aj in vitro.

Zjavná alergia alebo senzibilizácia?

Výsledok kožného vpichu ani výsledky krvných testov však nie sú dôkazom prítomnosti potravinovej alergie. Dôkaz, že podozrivé potraviny skutočne vyvolávajú príznaky, je možné poskytnúť iba prostredníctvom konkrétnej eliminácie v rámci diagnostickej diéty a následnej provokácie. Spočiatku sú všetky podozrivé potraviny z jedálneho lístka zakázané na jeden až dva týždne. Ak sťažnosti prestanú existovať, vylúčené potraviny sa musia cielene znovu zaviesť, aby sa konečne potvrdilo podozrenie. Táto orálna provokácia by sa mala vykonávať pod lekárskym dohľadom.

Mnoho postihnutých považuje pozitívny alergologický nález za dôkaz alergie a odteraz sa vyhýba príslušnej potravine (potravinám). Bez porovnania dokázaných senzibilizácií s anamnézou sú výsledkom zbytočné, ale často drastické obmedzenia stravovania. Najmä ak sú podozrivými spúšťačmi základné potraviny alebo často sa vyskytujúce zložky v spracovaných potravinách, nevyhnutná je provokácia na potvrdenie podozrenia na diagnózu [3].

Ak je naopak alergia jednoznačne dokázaná, je indikovaná nutričná terapia. Nejde však iba o úplnú rodičovskú dovolenku pre zistený spúšťač. Zároveň sa musí individuálne vyvinúť výživná, tolerovateľná a príjemná strava [2]. Týmto spôsobom je možné vytvoriť bezpečnosť a udržať kvalitu života.

Reakcie spojené s peľom

Potravinové alergie spojené s peľom tvoria najväčší podiel alergických reakcií na potraviny, najmä v dospelosti [1]. Ide o skrížené reakcie, ktoré na základe primárnej senzibilizácie na určitý alergén (napr. Peľ brezy) vyvolávajú sťažnosti po kontakte s inými alergénmi (napr. Jadrami a kôstkovým ovocím) bez IgE protilátok proti sú prítomné ďalšie alergény (pozri tabuľku).

Najbežnejším príznakom je syndróm orálnej alergie (OAS). Pohybuje sa od brnenia pier alebo svrbenia v ušiach až po opuch v oblasti hrdla s ťažkosťami s prehĺtaním a dýchaním. Príznaky OAS môžu byť tiež predzvesťou závažnej alergickej reakcie, a preto ich treba brať vážne. Diagnóza potravinovej alergie spojenej s peľom často vedie k odporúčaniu vyhnúť sa najbežnejším potravinám s krížovou reakciou. Aj tu by sa však mala individuálne skontrolovať klinická dôležitosť jednotlivých skrížených alergénov. Okrem toho musia byť identifikované faktory, ktoré môžu ovplyvniť výskyt alergických reakcií. Alergické reakcie sa teda vyskytujú napr. B. často až po konzumácii surového ovocia alebo zeleniny. Mnoho postihnutých ľudí reaguje na svoj alergén iba počas letu peľu. Stres, stav hormónov, infekcie atď. Môžu predstavovať ďalšie individuálne ovplyvňujúce faktory. Bez komplexného individuálneho poradenstva sú nevyhnutne nevyhnutné obmedzenia kvality života a nedostatočné pokrytie jednotlivých živín [8].

Neznášanlivosť na laktózu a fruktózu

Z pohľadu laika sú sťažnosti, ktoré sa vyskytujú pri konzumácii jedla, často hodnotené ako „alergická reakcia“, hoci existujú aj iné patomechanizmy. Jednou z foriem potravinovej intolerancie je intolerancia laktózy. Pacienti reagujú na konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov hnačkami, kŕčmi a plynatosťou, čo možno pripísať zníženej aktivite laktázy. Duplicitné cukry sa nedostatočne štiepia v tenkom čreve, takže laktóza sa nestrávená dostane do hrubého čreva. Pri jeho metabolizácii vznikajú plyny a organické kyseliny. Väčšina postihnutých si príznaky všimne až po konzumácii mlieka v priebehu svojho života a niektorí majú genetickú črtu nedostatku laktázy bez toho, aby spôsobili príznaky. Intoleranciu laktózy je možné diagnostikovať rýchlo a ľahko pomocou dychového testu H2.

Pri malabsorpcii fruktózy je narušený transport fruktózy cez stenu tenkého čreva. Väčšie množstvo fruktózy (napr. V hroznovej alebo jablkovej šťave) má preto laxatívny účinok. Rovnako ako pri intolerancii laktózy, mnoho postihnutých trpí chronickými gastrointestinálnymi ťažkosťami (plynatosť, brušné zvuky, kŕče, nadúvanie) roky až do stanovenia diagnózy. Malabsorpciu fruktózy možno diagnostikovať pomocou dychového testu H2.

Z hľadiska terapie je dôležité, aby intolerancia laktózy aj fruktózy postupne určovala jednotlivé limity znášanlivosti a potom zabezpečila vo fáze údržby chutnú stravu pokrývajúcu potreby bez zbytočných zákazov.

Pseudoalergie

V prípade pseudo-alergie je reakcia vyvolaná uvoľnením aktívnych látok prenášajúcich informácie zo žírnych buniek. Na rozdiel od alergií za to však nie sú zodpovedné žiadne protilátky IgE. Preto môžu po prvom kontakte s alergénom dôjsť k pseudoalergickým reakciám. Malé množstvá spúšte sú často tolerované. Pretože príznaky intolerancie histamínu, ktoré majú pacienti často podozrivé, často nie sú reprodukovateľné, je nepravdepodobné, že by to bol nedostatok enzýmov (diamínoxidáza), alebo by to nebolo výlučne zodpovedné.

Pretože chýbajú IgE protilátky, musí sa diagnóza stanoviť na základe podrobnej anamnézy a diagnostickej nízko-pseudoalergénnej diéty a následnej provokácie.

Boli publikované usmernenia DGAKI o tom, ako zvládnuť podozrenie na pseudoalergiu a malabsorpciu fruktózy [4, 7], ktoré v súčasnosti prebiehajú pre intoleranciu histamínu [6]. Cieľová diagnóza ako základ zmysluplnej terapie [5, 9] sa bohužiaľ stanovuje až v mnohých prípadoch po rokoch alebo desaťročiach utrpenia.

Medziodborová spolupráca

Už počas diagnostiky je možné pomocou alergologicky skúseného odborníka na výživu dokázať alebo osobitne skontrolovať konkrétne podozrenie, či je klinický význam podozrenia na potravinovú intoleranciu skutočne daný. Denník výživy a symptómov je cenným základným nástrojom na doplnenie anamnézy a na podporu cielenej diagnostiky.

Úlohou alergologického odborníka na výživu je spočiatku poskytovať cielené informácie o druhu a rozsahu vyhýbania sa nekompatibilným potravinám v závislosti od základného patomechanizmu. Pri vypracúvaní špecifikácií denného jedálneho lístka je však potrebné zohľadniť aj individuálnu toleranciu, záľuby alebo záľuby pacienta a existujúce štruktúry v každodennom živote dotknutej osoby. Adresy kvalifikovaných výživových terapeutov nájdete na pracovnej skupine pre dietetiku v alergológii na adrese http://www.ak-dida.de alebo na požiadanie v Nemeckej asociácii pre alergie a astmu na adrese http://www.daab.de .

Publikované v: Der Allgemeinarzt, 2011; 33 (17) strany 42-44