Trochu viac tolerancie.

Pokiaľ ide o výživu, názory sa zvyknú štiepiť. Pretože v tomto segmente je toľko rôznych diét, že rýchlo stratíte prehľad o veciach.
Čo je dnes ešte zdravé? Ako by sa mal človek stravovať? Sme všetci rozdielni a čo je vhodné pre jedného, ale nie pre druhého? Je sója skutočne jedovatá rastlina? A čo je dnes ešte eticky opodstatnené?

Otázka za otázkou.

Nuž, a najmä v poslednom bode, keď dôjde na otázku, čo je na etikete stále eticky opodstatnené, názory sa často líšia. Pretože v nutričnej džungli stále existujú vegáni. Inými slovami, tí, ktorí sa úplne zaobídu bez živočíšnych produktov. A v spoločnosti, ktorej dominuje mäso, ako je tá naša, nás to vždy uráža.

V tomto príspevku by som chcel napísať o tolerancii. A hovorte o mojich osobných skúsenostiach v tejto oblasti.

Ale čo je to aj tak tolerancia?

Všeobecne povedané: rešpektovanie a tolerancia voči iným názorom, názorom a postojom.

Často počúvam a čítam, najmä v diskusiách o a proti konzumácii živočíšnych produktov, že vegáni by mali mať, prosím, o niečo viac tolerancie k strave toho druhého. Alebo že ako vegán by ste nemali myslieť iba na zvieratá, ale aj na ľudí.

Z mojej strany je tolerancia predovšetkým pozitívnou vecou. Presne tak, ako to pravdepodobne vidia mnohí. Otvorenosť iným spôsobom života, ako aj iným názorom.
Ale odkedy som vegán, musel som často zažiť opak tolerancie. Nebolo nezvyčajné, že ma tieto zážitky emočne zobrali so sebou. Ako som sa často čudoval, prečo ten druhý reaguje tak zle? Prečo tieto predsudky? Prečo tieto vopred zabalené názory? Prečo toľko nepriateľstva?

Takže bolo niekoľko negatívnych skúseností, ktoré by som tu mohol uviesť. Toľko, že ich dokážem spočítať dvoma rukami, dokonca ani ôsmimi. A napriek tomu neverím v poddanie sa akýmkoľvek predsudkom a opieranie sa o ľudí. Jednoducho preto, že by som potom urobil nespravodlivosť tým, ktorí nezodpovedajú tomuto obrazu. Toto nie je cesta, ktorou chcem ísť. Nie taký typ človeka, aký chcem byť.
Na druhej strane však stále zisťujem, že to robia ostatní a že sa vždy poddávajú rovnakým predsudkom. Tým sa otvorí vegánska zásuvka. Vegán je netolerantný, misionársky, verí v niečo lepšieho atď.
Žiadny z týchto znakov tolerancie.

V minulosti mi často vadilo, keď mi niekto, kto mal zmiešanú stravu, povedal ako vegán, že by som k nim mal byť, prosím, tolerantnejší. Pretože nie zriedka mi do hlavy vystrelili všetky tie nespočetné negatívne skúsenosti, pri ktorých ku mne neboli tolerantní najmä jedáci mäsa. Synonymum skutočnosti, že obsah rozhovoru je o živých bytostiach, ktoré sa musia vzdať svojho života. Často pre mňa nebolo ľahké predstierať, že je to o niečom nepodstatnom. Rovnako ako som zostal emočne uvoľnený, cítil som od svojho náprotivku sebectvo alebo pejoratívny prístup.
Často som sa teda pýtal sám seba, prečo by som mal byť ten, kto musí byť trpezlivý, zatiaľ čo toľko ďalších sa jednoducho správa zle?

Pretože hanlivé komentáre a urážky proti zelenine ako nacisti, fanatici alebo obzvlášť populárni extrémisti sa zdajú byť normálnymi alebo plne akceptovanými spoločnosťou. Zmiešaný večierok však nechce byť nabitý silnými výrazmi, ale to, že sa vegán nazýva nacistom, je úplne v poriadku. Alebo sa to zdá ...
O čom však je boj proti „misionárskej horlivosti takzvaných dobrodincov“? O kritike stravovacieho správania druhého, napr. Kto konzumuje mäso? Alebo o správaní vegána? Zlé skúsenosti, ktoré ste mali s vegánmi?
Presne to som veľmi často počul ako hádku. Boli zaznamenané zlé skúsenosti. Ako vegán som to robil aj s niekoľkými zmiešanými potravinami. A teraz?
Mám teraz myslieť na zásuvky? Prestať poslúchať slová toho druhého? Vzdať sa hotového stanoviska? Čo mám robiť?

Akokoľvek je toto hľadisko pochopiteľné, z mojej strany si stále chcem zachovať určitú otvorenosť a pozrieť sa na svoj náprotivok individuálne. Pretože si myslím, že každý z nás si to zaslúži.

V minulosti ma pejoratívne správanie k téme často rozladilo a predstavovalo mi tak emocionálnu výzvu. Pretože, ako som už povedal, nejde len o akékoľvek bezmenné produkty, ale o živé bytosti, o ktorých hovoríme, pokiaľ ide o etiku zvierat.
Boli aj fázy, v ktorých som bol fixovaný hlavne na negatíva. A potom často už úplne nevšimol pozitíva. Takže som sám pre seba zistil, že si nakoniec nerobím láskavosť tým, že sa oddávam negatívnym pocitom. Pretože takýto postoj mi bráni v tom, aby som si udržal nadhľad.
Preto dnes vidím veci z iného uhla pohľadu, ktorý ma niekedy emočne zamestnával. Dnes si myslím, že je škoda mať k tejto téme negatívny prístup. Pretože prostredníctvom predsudkov alebo protestného správania človek v zásade využije príležitosť učiť sa, spoznávať nové aspekty a rásť s nimi.

Pokiaľ ide o toleranciu, vegáni niekedy tvrdia, že nemôžete vyžadovať takúto toleranciu pri konzumácii živočíšnych produktov, pretože tým trpia zvieratá.
A z logického hľadiska na tom určite niečo je. Zvieratá trpia na vajcia rovnako ako na mliečne výrobky. Nielen na mäso a ryby.
To je bohužiaľ dnešná realita. V tomto ohľade by sa na toleranciu konzumácie mäsa malo pozerať inak ako na toleranciu hudby, ktorú počúvate. Nakoniec, takto požadujete toleranciu založenú na utrpení iných živých bytostí. Podstatný rozdiel v porovnaní s osobným výberom hudby, ktorý týmto spôsobom nepoškodzuje žiadnu tretiu stranu.

Keby sme my ľudia všetci brali do úvahy túto skutočnosť logicky, nikto by jej neprotirečil. Ľudia sú však aj emočné bytosti. A jedlo s tým často ide ruka v ruke. To je práve to, čo celú vec tak sťažuje.
Ak niekomu vysvetlím, že zvieratá musia za svoje jedlo trpieť, pretože to zodpovedá dnešnej realite, potom jeden kritizuje osobné činy druhého človeka. V zmysle toho, čo zje ten druhý. Pre mňa ako vegánku je dichotómia v tom, že nemôžem kritizovať odvetvie, ktoré stojí za výrobou živočíšnych výrobkov, bez toho, aby som spochybnil kroky konečného spotrebiteľa. Pretože obe spolu priamo súvisia. Dopyt určuje ponuku.
Ako vegán nemôžem oboch od seba oddeliť.

Práve preto, že v diskusii človek prakticky kritizuje konanie jednotlivca, vyvoláva toľko odporu. Pretože nikto nechce mať pocit, že robí niečo zle. Všetci chceme byť dobrí ľudia.
Ale v zásade máme všetci v sebe rovnaký morálny kompas. Keby sme videli týrať psa, každý by okamžite povedal, že také niečo je pre zviera nespravodlivé. Že je to jednoducho zlé. Ale je to zrazu s kuracím mäsom niečo iné? Prečo? Alebo prasa? Alebo krava? Prečo?
Najmä pri takýchto otázkach a porovnaniach sa ľudia často rozčúlia.
Takže aj ako vegán môžu emócie utiecť. Ak vidíte nielen výrobky v mlieku a vajciach, ale aj tvora za ním, podobného psovi, o ktorom je reč, a potom máte povolené počúvať hanlivé poznámky alebo silné výrazy, môže sa tiež stať, že budete mať trpezlivosť trhá. Ak sa to však stane, ste dokonalým príkladom intolerantného vegána. Alebo?

Kniha má ale veľa strán vrátane niekoľkých kapitol. Nie každý je tým, čo človek vidí alebo zažije zo stretnutia. Sme mnohostranní. Na jedného sa teda môžem zdať netolerantný a možno misionársky, na druhého otvorený a trpezlivý.
Náš pohľad na vec si preto často určujeme sami. Ak sa príliš zameriavam na negatíva, pozitívum už nemusím vidieť. Aj keď je to priamo predo mnou. A to je presne miesto, kde sme my ľudia predisponovaní. Negatívom sa často venuje viac pozornosti ako pozitívam.

Som otvorený diskusii, môžem úplne skryť svoje emócie a týkať sa čisto vecnej úrovne. Ale dokážem byť aj chápavý a súcitný.
Môžem teda povedať, že zvieratá dnes trpia na každý živočíšny produkt, a preto je najkonzistentnejším spôsobom vegánskeho života. Ale tiež môžem povedať, že nie každý sa chce zaobísť úplne bez živočíšnych produktov, takže každý sa musí rozhodnúť sám, akou cestou sa vydá.
Tieto dva sa navzájom nevylučujú.
Dokážem sa prihovárať za vegánsky spôsob života, ale zároveň viem pochopiť ľudí, ktorí tvrdia, že sa nikdy nezaobídu bez syra alebo iných živočíšnych produktov.

Som teraz tolerantný alebo nie?

Všeobecne povedané, zisťujem, že ak prídem k názoru bez toho, aby som ho občas spochybnil, moje kroky sa stanú statickými. Potom existuje iba jeden uhol pohľadu, tento jeden názor na vec.
Ak vidím vegánov ako otravných, možno sa nestretnem s tými, ktorým tento obrázok nesedí. Ak budem trvať na tom, aby som vec neriešila objektívne, nikdy nezažijem iné uhly pohľadu a uhly pohľadu. Ako som už povedal, zostávam statický. Alebo nie?

Tolerancia je dobrá vec. Je to však tiež založené na reciprocite.
Keď si spomeniem na všetky negatívne skúsenosti, ktoré som zažil za posledné štyri roky od vegánstva, mohol by som sa vzdať obrazu, že väčšina ľudí, ktorí jedia mäso, netoleruje. Ale nie všetci chceme, aby nás niekto vnímal individuálne?
Takže ak niekto, kto konzumuje mäso, sa nechce nechať zaškatuľkovať, potom to neplatí ani pre vegána, že?

Ide mi o vedomie a súcit.
Pokiaľ ide o moje emócie, utrpenie zvierat ma nenechá nedotknutým. To nemôžem len skryť. Za každým jedným živočíšnym produktom vidím zviera a okolnosti dnešného chovu zvierat. Preto je téma môjmu srdcu taká blízka.
Avšak niekto iný sa nemusí stať hneď vegánom. Pretože si myslím, že každý si musí urobiť záver sám a sám sa rozhodnúť, ako s určitými informáciami naloží.
Každý, kto sa rozhodol žiť vegetariánsky alebo vegánsky život, sa téme venoval sám. To všetko sa psychicky a emocionálne prehralo a potom je urobené vaše rozhodnutie. V tomto ohľade je rozhodnutie, ktorou cestou sa vydať a aký dôsledok vyvodiť, veľmi osobnou záležitosťou.

Toľko negatívnych skúseností, koľko je, je aj pomerne veľa pozitívnych skúseností. Ľudia, ktorí majú otvorené ucho. Tí, ktorí nemajú problém s mojim spôsobom života. Vyskúšajú tiež jeden alebo druhý vegánsky recept. Tí, ktorí sa pýtajú na zaujímavé otázky. A tie, o ktorých by sa dalo uvažovať. A práve tieto empirické hodnoty ma povzbudzujú.

Tolerancia je dobrá vec. A bolo by to celkom žiaduce z hľadiska vzájomného jednania s touto témou. Jednoducho preto, že otvorený postoj vedie skôr k pozitívnej vzájomnej komunikácii ako k negatívnym postojom.