Výživa v nočných zmenách - výživová výzva

Seminárna práca 2004 20 strán

Ukážka čítania

Obsah

3. Psychosociálne účinky nočnej práce
3.1. Cirkadiánny rytmus
3.2. Desynchronizácia a adaptácia
3.3. Časovač
3.4. Účinnosť
3.5 Sociálny dopad

4. Úloha žien v nočnej práci

5. Nočná práca a výživa
5.1. Fyziologické základy
5.2. Odporúčania týkajúce sa stravy nočných pracovníkov

6. Príjem živín

7. Praktické tipy

10. Bibliografia

Adresár prezentácie

Obrázok 1: Celkové rozdelenie dennej a nočnej práce v Nemecku

Obrázok 2: Minimum alebo maximum funkcií tela

Obrázok 3: Krivka výkonu ako funkcia denného času

Obrázok 4: Znázornenie stratégií zvládania „mŕtveho bodu“

Obrázok 5: Príjem potravy počas nočnej zmeny v „mŕtvom bode“

Tabuľka 1: Odporúčané rozdelenie dodávky energie pre pracovníkov v nočných zmenách

1. Úvod

Dlhodobá nočná práca je skutočnosť, ktorú nemožno zmeniť v mnohých profesiách. Dotknutí sú to najmä zamestnanci v sociálnych, bezpečnostných a servisných odvetviach, vo výrobe a v komunálnych spoločnostiach.

Dlhodobá práca v nočnej zmene však predstavuje biologickú, zdravotnú, psychologickú a sociálnu záťaž. Na to, aby sme sa napriek nočným zmenám a zmene pracovnej doby cítili zdraví, motivovaní, dobre oddýchnutí a celkovo dobre, je potrebné veľké množstvo zdravotnej starostlivosti.

Vyvážená strava, pravidelné cvičenie, sociálna sieť priateľov a rodiny a šťastný vzťah sú užitočné. Toto sú faktory, ale nie vždy sú prítomné súčasne a na požiadanie.

Napriek tomu sú veci, ktoré môžete urobiť pre seba, aby boli nočné zmeny znesiteľnejšie, aby boli počas nočných zmien pozornejšie a aby sa po nočných zmenách dobre regenerovali.

- Ako sa živia pracovníci nočnej zmeny?
- Ktoré faktory ovplyvňujú stravovacie správanie?
- Ktorým typickým sťažnostiam pracovníkov v nočných zmenách je možné zabrániť vhodnou výživou?
- Ktoré výživové odporúčania a návrhy správania možno poskytnúť na zabezpečenie primeranej výživy?

Nasledujúca práca má za cieľ poskytnúť pohľad na situáciu pracovníkov nočných zmien a stravu, ktorá sa často praktizuje. Mal by tiež poskytnúť odpoveď na položené otázky.

2. Nočná práca

Nočná práca v zmysle zákona o pracovnej dobe je, keď ľudia pravidelne pracujú v striedavých zmenách medzi 23:00 a 6:00 alebo najmenej dve hodiny najmenej 48 dní v roku. (Oddiel 2 ods. 5 ArbZG).

V celoeurópskom kontexte sa myslí minimálne obdobie medzi polnocou a piatou hodinou ráno.

Tu sa o nočných pracovníkoch hovorí len vtedy, ak v noci pracujú pravidelne tri hodiny a viac. Pravidlo výnimky platí pre pekárov a cukrárov od 22. do 5. hodiny. (Smernica Rady EÚ 93/104/ES z 23. novembra 1993)

V Nemecku z 36,6 milióna zamestnaných ľudí v roku 2000 pracovalo v noci nepretržite alebo pravidelne okolo 2,67 milióna (asi 7%) ľudí. Z toho je asi 29% žien a 71% mužov. Pri 5% oproti 9% pracujú ženy v noci menej často ako muži. (Federálny štatistický úrad, Wiesbaden 2000)

Obrázok nie je súčasťou tohto výňatku

Existujú zákazy nočnej práce v súlade s § 8 zákona o ochrane materstva (MuSchG) pre nastávajúce a dojčiace matky a pre mladých ľudí medzi 20. a 6. hodinou v súlade s § 14 zákona o ochrane práce s mládežou (JarbSchG), až na niekoľko výnimiek.

Rozlišuje sa medzi kontinuálnymi a diskontinuálnymi vrstvovými systémami. Systémy nepretržitej alebo trvalej zmeny, napríklad ako permanentná nočná zmena, sú v Nemecku skôr výnimkou. Najbežnejšie diskontinuálne alebo striedavé systémy zmien sú dostupné s nočnou alebo víkendovou prácou a bez nej.

V Nemecku je podľa európskej smernice 93/104/ES z 23. novembra 1993 predpísaný maximálny denný pracovný čas 8 hodín. Za určitých podmienok ju možno predĺžiť na 10 hodín denne a odchýlky od tejto odchýlky sú povolené iba vo výnimočných prípadoch. (§ 6 ArbZG)

3. Psychosociálne účinky nočnej práce

3.1. Cirkadiánny rytmus

Je nevyhnutné, aby si ľudský organizmus udržiaval vnútornú rovnováhu aj napriek vonkajším vplyvom. Príkladom toho je telesná teplota. Teplota jadra (= teplota vnútorných orgánov) sa udržiava konštantná vo veľmi úzkych medziach. Ak je táto teplota iba o jeden stupeň Celzia vyššia ako cieľová teplota, potom hovoríme o horúčke. Za takýchto okolností už ľudia nie sú schopní podať výkon. Teplotné minimum je zvyčajne medzi 3:00 a 4:00 ráno pred spaním. Potom sa začne zvyšovať teplota, ktorá pokračuje v podobe prudkého nárastu teploty ráno po vstávaní.

Všetky telesné funkcie vrátane psychologických nie sú prísne regulované na konštantnú požadovanú hodnotu, ale vykazujú charakteristické rytmy. U mnohých funkcií je najvýraznejším z týchto rytmov obdobie okolo 24 hodín. Jeden hovorí o cirkadiánnom rytme (približne od = približne a tento = deň).

Funkcie tela preto podliehajú charakteristickým výkyvom v priebehu dňa. Vracia sa späť k skutočnosti, že ľudia vykazujú typický model aktivity v dôsledku zmeny dňa/noci, pričom sú aktívni cez deň, večer spoločenskí a v noci spia. Ukazuje sa, že tento rytmus zostáva vzpriamený, aj keď je človek odrezaný od všetkých aktivít a vonkajších podnetov. Ak sa tento rytmus nezhoduje s činnosťami, napríklad na transkontinentálnom lete alebo v nočnej službe, dôjde k desynchronizácii. (www.netzwerk-bgf.at)

3.2. Desynchronizácia a adaptácia

Po prelete niekoľkými časovými pásmami potrebuje organizmus niekoľko dní na to, aby sa adaptoval na nový denný rytmus (jet lag). Úprava je nevyhnutná aj po zmene z letného na zimný čas a naopak. Štúdie na ľuďoch, tak v laboratóriu, ako aj v reálnych pracovných situáciách, preukázali, že tento typ zmien sa neuskutočňuje počas nočnej práce. Bez ohľadu na to, koľko nočných zmien robíte za sebou, nedochádza k úplnej úprave v zmysle úplného obrátenia fyziologického rytmu. (Kuckuck a Mayer, 1989)