Zdravie v EÚ Gréci sa cítia najzdravšie

Gréci sa cítia najzdravšie zo všetkých Európanov

7. 4. 2016, 18:05 | al, t-online.de

V Grécku sa väčšina ľudí v EÚ cíti zdravo. (Zdroj: FreeImages.com/Toomas Järvet)

Európania sa v podstate cítia zdraví. Vyplýva to z komplexnej štúdie Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie. Sebavnímanie vlastného zdravia preto určite súvisí so vzdelávaním. Stav ekonomiky krajiny EÚ však pravdepodobne nemá žiadny vplyv.

Veľké prekvapenie: v Grécku hodnotí väčšina ľudí vo veku od 25 do 64 rokov svoj zdravotný stav ako dobrý alebo veľmi dobrý. Je to 84,6 percenta. Priemer v celej EÚ je 73,6 percenta. Iba 12,4 percenta Grékov hodnotí svoje zdravie ako priemerné a 3,4 percenta odpovedalo na otázku slovami „zle“ alebo „veľmi zle“.

Výsledok možno považovať za indikátor toho, že ekonomický stav krajiny nemá zásadný vplyv na zdravie, ktoré vníma sám. Po hospodárskej kríze a diskusii o „Grexite“ je Grécko momentálne najviac postihnuté problémom utečencov a musí tu urobiť veľa.

Zdá sa, že to dokazujú aj čísla z ekonomicky problémového Španielska. Pretože aj tu sa 79,8 percenta opýtaných vidí v dobrom alebo veľmi dobrom zdravotnom stave. 15,4 percenta opýtaných uviedlo „priemer“ a 4,8 percenta uviedlo, že sú v zlom alebo veľmi zlom zdravotnom stave.

Nemecko je pod priemerom EÚ

V Nemecku sa cítite o niečo menej zdraví, ako je európsky priemer. V tejto krajine popisuje 69,8 percenta (73,6 percenta EÚ) vo veku 25 až 64 rokov svoje zdravie ako dobré alebo veľmi dobré. 23 percent (19,5 percenta EÚ) to hodnotí ako priemerné a 7,2 percenta (6,8 percenta EÚ) ako zlé alebo veľmi zlé.

Litva je na konci štatistík. Tu iba dobrá polovica (52,1 percenta) považuje svoje zdravie za dobré alebo veľmi dobré. 38,4 percenta respondentov sa považuje za mierne zdravých a 9,5 percenta respondentov uviedlo, že sú „zlí“ alebo „veľmi zlí“. Percento „zlých“ alebo „veľmi zlých“ je najvyššie v Chorvátsku s 13,4 percentami a najnižšie na Malte s 1,7 percentami.

Vzťah medzi vzdelaním a vnímaným zdravím

Štúdia ukazuje súvislosť medzi úrovňou vzdelania respondentov a ich vnímaním zdravia, v skratke: čím vyššia je úroveň vzdelania, tým vyšší je podiel ľudí, ktorí sa cítia zdraví.

Je to zrejmé najmä na príklade Poľska. Iba 38,6 percenta ľudí s nízkou úrovňou vzdelania považuje svoje zdravie za dobré alebo veľmi dobré, zatiaľ čo miera ľudí s vysokou úrovňou vzdelania je viac ako dvakrát vyššia (83 percent). Podobne silné rozdiely sú aj v Chorvátsku a Slovinsku. Štúdia zistila najmenší rozdiel v Bulharsku, nasledovanom Maltou a Španielskom.

O metodike štúdie

Pre túto štúdiu boli ľudia vo veku od 25 do 64 rokov požiadaní, či sa cítia zdraví. Štúdia kategorizovala odpovede ako „veľmi dobré a dobré“, „priemerné“ a „zlé a veľmi zlé“. Zároveň bola zaznamenaná úroveň vzdelania a rozdelená na „nízku“, „strednú“ a „vysokú“. Pre federálne štáty bol rozdiel medzi nízkou a vysokou úrovňou vzdelania stanovený v percentuálnych bodoch.

Predĺženie strednej dĺžky života:Čo môžete urobiť pre dlhší život
Alkohol:To je také zlé, ako sú účinky alkoholu
Prírodné lieky na zníženie krvného tlaku a cholesterolu:Tieto rastlinné látky chránia telo

Viac zaujímavých štatistík nájdete na www.statista.de

Dôležitá poznámka: Informácie za žiadnych okolností nenahrádzajú odborné rady alebo ošetrenie vyškolenými a uznávanými lekármi. Obsah portálu t-online nemôže a nesmie byť použitý na nezávislé stanovenie diagnózy alebo začatie liečby.