„Maxim Kowalew Don Kosaken“ inšpiruje poslucháčov volaním „Bravo“ a husími kožami

Krištáľovo čisté hlasy, posvätné piesne a ľudové melódie. „Maxim Kowalew Don Kosaken“ predstavuje vysoké umenie zborového spevu v protestantskom kostole.

Od Nicole Degutsch

Ak sa na veľmi dobre navštevovanom koncerte v protestantskom kostole ozve hlasné tlieskanie a kývanie, jednotliví diváci sa nechajú dokonca uniesť na výkriky „Bravo“, potom umelci urobili všetko správne. A „Maxim Kowalew Don Kosaken“ to v stredu večer určite má.

V typických čiernych uniformách a čižmách hrdí speváci vkročia priamo do kostola a svojimi mocnými hlasmi rozprúdia miestnosť prvou piesňou „Skinie“, starým kostolným chorálom. Nasledujúca „Chváľte meno Pána“ alebo „Suliko“, ľudová pieseň z Gruzínska, je z vystúpenia rovnako fascinujúca ako úžasne spievaná „Ave Maria“, ktorá predstavuje vrchol koncertu.

Publikum visí na perách spevákov, očarené, akoby nasávalo každú jednu nôtu. Pri sólových vystúpeniach je zaručená aj husia koža.

Zatiaľ čo prvá polovica koncertu pozostáva z posvätných piesní, ktoré sa dostanú uchom priamo do srdca, po prestávke zaznejú živé ruské ľudové melódie, ktoré sršia radosťou a dobrým humorom. Dirigent Viachaslau Yeromin oznamuje každú pieseň nemeckým aj ruským názvom a diváci tlieskajú alebo pečiatkujú včas kozáckymi pochodmi. Nikalai Bykov hrá svižnými prstami k živým piesňam na bajan, gombíkovú harmoniku.

Čas letí s touto rýchlou hudbou. Predtým, ako zaznie tradičná „Marusja“, sa sedem umelcov rozlúči. Po potlesku a výkrikoch prídavkov sú tu známi, temperamentní a veselí interpreti „Kalinka“ a „Katjuscha“, počas ktorých opúšťajú kostol smerom k východu. Stále je čas na krátky rozhovor (niektorí návštevníci hovoria niekoľkými kúskami ruštiny, na čo pohotovo reagovali donskí kozáci) a na autogramy.