Unesený, havarovaný
Etiópske lietadlo

Pri núdzovom pristátí Boeingu 767 prevádzkovaného spoločnosťou Ethiopian Airways v pobrežných komorských vodách zahynulo až 123 ľudí; 52 prežilo. Traja etiópski únoscovia vzali v sobotu lietadlo do svojich rúk po štarte z Addis Abeby.

Moroni (Komory). - Presný počet cestujúcich z celkovo takmer 20 krajín pôvodu a ich osud pôvodne neboli k dispozícii. V sobotu v obedňajších hodinách sa lietadlo Etiópskej leteckej spoločnosti so 163 cestujúcimi a 12 členmi posádky zrútilo do mora 700 metrov od severného pobrežia hlavného ostrova Grand Comore a zrútilo sa.

etiópske

Miestni obyvatelia a turisti sa horúčkovito pokúšali zachrániť preživších. Obyvatelia odviezli člny na miesto nešťastia, ktoré je 40 kilometrov severne od hlavného mesta Moroni. 52 ľudí mohlo byť zachránených zaživa.

V priebehu nedele boli tri najväčšie časti vraku zahnané na pláž do 100 metrov. Ostatné časti sa potopili vonku za útesom. 58 mŕtvych bolo nájdených, úrady však uviedli, že je potrebné počítať s tým, že mŕtve boli aj všetky nezvestné osoby. Medzi mŕtvymi bol letecký pirát, zatiaľ čo jeho dvaja komplici boli objavení a uväznení medzi pozostalými.

V nedeľu bolo čoraz jasnejšie, že títo traja únoscovia spôsobili katastrofu. Únoscovia prevzali kontrolu nad strojom v sobotu po jeho odlete z Addis Abeby. Potom prinútili lietadlo, ktoré malo letieť nad Nairobi a ďalšími stanicami na Pobrežie Slonoviny, zmeniť smer v smere na Austráliu.

Druhý pilot Yonas Mekuria, ktorého výpovede do veľkej miery potvrdili ďalší svedkovia, uviedol, že únoscovia odmietli pristáť na Komorách. Kapitán Leul Abate sa zúfalo a márne snažil dať im najavo, že lietadlo bude musieť pre nedostatok paliva pristáť v Moroni. Cestujúci Bisrat Alemu uviedol, že leteckí piráti vtrhli do kokpitu, kričali a hrozili detonáciou výbušnín. Čo sa stalo po poslednom oznámení kapitána, opísal takto: „Ľudia kričali, niektorí sa modlili.“ Americký generálny konzul v Bombaji Frank Huddle v nemocnici informoval, že Boeing zasiahol vodu štyrikrát predtým, ako sa rozbila. (AP) Švajčiar na palube Zürichu/Bernu. - Medzi cestujúcimi v lietadle bol aj Švajčiar. Jeho manželka zavolala do kancelárie TA v nedeľu večer. Podľa hovorcu rezortu zahraničia Franza Egleho sa zatiaľ nevedelo, či Švajčiari prežili. Ďalšie informácie sa pravdepodobne budú očakávať v pondelok, uviedol Egle pre agentúru AP.

Zdroj: Tages-Anzeiger

Vydanie 3. 4. 1997

Nebolo to dávno, čo rebelskí súčasníci stále počúvali: „Ak sa vám nepáči, môžete emigrovať do Moskvy.“ Krátka formulácia znela „Moskva jednoducho“. Dnes je studená vojna preč a staré fronty sa zmiernili. Kantonálna rada v Zürichu dokonca predbieha históriu. Staré základné ideologické hodnoty už zmenili stránku.

Žiarivým príkladom nesprávnej politiky bol v pondelok bývalý člen strany Auto a teraz nestraník Bruno Dobler (Lufingen). Skutočne zdola demokratickým spôsobom navrhol v základnej diskusii o chove zvierat v zoo v Zürichu: „Mali by ste sa opýtať všetkých zvierat, ako sa cítia.“ Zakladateľ „Classic Air“ pre seba uviedol: „Nepáčilo by sa mi to v zoo v Zürichu ani po rozšírení.“ Načo Karl Weiss (FDP, Schlieren) zavolal do haly: „Ani tam nie sú plánované.“

Zdá sa, že Ernst Brunner (SVP, Illnau-Effretikon) je menej averzný k životu s opicami a slonmi. Jeho argument proti drahej expanzii zoo: „Zvieratá v zoologickej záhrade vyššie by boli na tom lepšie ako mnoho ľudí v meste dole.“ Na základe toho prišla úprava starého ľavicového sloganu od poslaneckého klubu všetkých ľudí v SP: „Ak mu to nevyhovuje, môže sa presťahovať do zoo.“ Vďaka tomu sa diskusii v zoo podarilo zahmlievať aj úplne posledné predsudky. Ruth Genner (Zürich) zo skupiny Zelených, ktorá predtým viedla kampaň za výchovu detí na čerstvom vzduchu, ktorá je šetrná k prírode, navrhla, aby sa tigre a slony v zoo zobrazovali iba na videách. A Ernst Brunner z SVP sa len nedávno proti energetickému zákonu bránil z energetických dôvodov proti tropickej hale, v ktorej sa má reprodukovať kúsok dažďového pralesa z ostrova Madagaskar: „Nikto nemyslí ani na klzisko na Madagaskare. postaviť."

Politológ Daniel Schloeth (GP, Zürich) sa nakoniec pokúsil nasmerovať diskusiu späť na tradičné kanály. Ernst Brunner sa bráni iba proti výstavbe haly na Madagaskare, tvrdil Schloeth, pretože musela byť uzavretá strelnica Fluntern. „Záleží im na streľbe, nie na zvieratách.“ Starý svetonázor sa úplne osvedčil, keď Willy Germann (CVP, Winterthur) nechal vzplanúť historické potýčky medzi Zürichom a Winterthurom: Pôžička v zoo je ďalším príkladom toho, ako mesto Zürich vyplienilo loterijný fond pomocou efektných stratégií predaja pod záštitou finančného vyrovnania vlna. Mestská výskumníčka Liliane Waldnerová (SP) kontrovala: „Teraz obyvatelia Winterthuru chcú aj zoologickú záhradu, kde si v poslednej dobe hovoria komunita letiska.“

V porovnaní s brutálnou diskusiou o rozšírení zoo bola debata o privatizácii Zьrcher Kantonalbank (ZKB) niečím z najlepších kulinárskych pôžitkov. Elegantne zariadený Jцrg Rappold (FDP, Kьsnacht) predniesol svoju žiadosť o odklad. "Nechcem nič počuť o krásnom jedálničku, chcem si ho prečítať, potom z neho jesť, nakoniec stráviť a potom rozdávať hviezdy a čiapky." Dôvod žiadosti z privatizačného krídla FDP: ZKB predloží svoju ročnú účtovnú závierku až budúci štvrtok. Čo malo pre Rappolda nepríjemný výsledok: „Posledné menu, ktoré som jedol z kuchyne ZKB, bolo z roku 1995.“ Gurmán Rappold sa preto obával najhoršieho: „A teraz bude rada definitívne zahnaná niekoľkými drobenkami z novej výročnej správy.“

Kurt Schreiber (EPP, Wдdenswil) bol chytený do zlého hrdla Rappoldovou požiadavkou na odklad: "Vždy si nájdete príležitosť hodiť si vlasy do polievky. A potom aj tak musíme jesť omrvinky." Nie skromná polievka s chlebom spôsobila novému šéfovi parlamentnej skupiny FDP Balzovi Hцslymu (Zürich) bolesti, ale dve rozchádzajúce sa krídla jeho poslaneckého klubu. Len pred týždňami Hцsly oznámila, že FDP bude v budúcnosti uplatňovať prísnu disciplínu pre frakciu, pokiaľ ide o dôležité návrhy - takzvané dohody A. Hцsly však od aféry elegantne ustúpil: „ZKB je iba B-biznis, štát nie je ohrozený.“ Na čo Rappold kontroval: „Ale vďaka ZKB sa mu tiež nedarí.“ Obhajca privatizácie a súkromný bankár Hans-Peter Portmann (CVP, Zürich) sa chcel vo foyer iba posmievať nesúhlasnej FDP: „V ZKB nie je zmienka o trojitom A, dokonca FDP je iba triedy B.“

Finančný riaditeľ Eric Honegger je z tradície čestným zástancom privatizácie ZKB. Pretože ZKB bola založená pred 127 rokmi kantonálnou radou - proti vôli vlády. Pretože ZKB je stále dieťaťom parlamentu, Honegger by počas rozpravy nemal miesto v rokovacej sále. Finančný riaditeľ sa preto rozhodol demonštratívne sledovať debatu z tribúny. Rada však bola protestom ušetrená. Popoludní musel Honegger prednášať Štátnemu politickému výboru FDP Švajčiarsko na tému „Potreba reformy Rady štátov“. Jeho reformné myšlienky sa zjavne do Bernu dostávajú rýchlejšie.

Zdroj: Tages-Anzeiger

Vydanie 22. 3. 1998

Nové poznatky o záhadnej smrti pracovníka rozvojovej pomoci Uri na Madagaskare

BERN/ANTANANARIVO - Výbušné vyšetrovania federálnej polície: Stopy vraždy švajčiarskeho vývojového pracovníka Waltera Arnolda na Madagaskare vedú k silnému ázijskému mafiánskemu kartelu.

Bezvládne telo, putá a nohy, našiel nočný strážnik 17. júla 1996 skoro ráno na ulici Rue du Citй. Švajčiarsky vývojový pracovník Walter Arnold ležal mŕtvy za sedadlom vodiča svojej Toyota Landcruiser. Cudzinci v noci zavolali inžiniera Uri na stretnutie, zabili ho a potom telo uložili v centre malgašského hlavného mesta Antananarivo - na rušnej ulici neďaleko kancelárie rozvojovej pomoci.

Symbolika vraždy: Pokračovala bezprostredne po čine. Každé tri minúty telefonoval staršiemu členovi rozvojového projektu počas dní telefón. Kedykoľvek podráždene vzal slúchadlo z háku, linka bola vždy mŕtva. Takto vyzerajú nemé varovania vrahov.

To, že sa teraz - rok a pol po stále nevyriešenej vražde - opäť začínajú tajomné telefónne hovory, by nemala byť náhoda. Pretože v posledných týždňoch dvaja švajčiarski federálni policajti hľadali pozadie vraždy na Madagaskare v mene spolkovej prokurátorky Carly Del Ponteovej - a páchatelia majú všetky dôvody na nervozitu.

V noci strážnici strážia dom zamestnanca projektu, na ktorý by vplyvní podporovatelia trestného činu museli odpovedať pred súdom, pre korupčný Madagaskar neobvyklé. „Ak pravda vytvorí konflikt, stane sa druhoradým,“ hovorí Rosemarie Schelling, švajčiarska výkonná moc v ostrovnom štáte. Švajčiarske úrady to už zažili v inej veci: V roku 1991 malgašský účtovník spreneveril peniaze zo švajčiarskeho developerského projektu a založil s nimi taxislužbu. Napriek švajčiarskym zásahom na najvyššej úrovni nebol Madagaskar zakotvený v pocite korupcie postavený pred súd.

Nepriehľadné tieňové hry na Madagaskare dnes desia aj dlhoročných obyvateľov ostrova. Jednoduché zvonenie telefónu a potom prasknutie linky: To je to, čo momentálne narušuje mier v ostrovnom raji pri východoafrickom pobreží. Zamestnanca projektu, ktorý bol obťažovaný telefónom, teraz sleduje na každom kroku osobný strážca. Pracovníci bezpečnostnej služby v noci strážia jeho domov.

Zdroj: Tages-Anzeiger