List lekára: myómy

Náš odborník Bernd Bojahr je vedúcim gynekologického tímu na klinike MIC v Berlíne-Zehlendorfe. Klinika je nemocnica, ktorú najčastejšie odporúčajú rezidentní gynekológovia v Berlíne na vykonávanie gynekologických operácií (lekársky prieskum 2015, Tagesspiegel a Gesundheitsstadt Berlin).

VYSVETLENIE V sliznici, ktorá lemuje maternicovú dutinu, sa oplodnené vajíčko uhniezdi, aby do deviatich mesiacov dozrelo v človeka. Avšak tkanivo maternice je náchylné na abnormálne zmeny. Patria sem fibroidy: benígne nádory, ktoré rastú v svalovom tkanive maternice takmer u polovice žien. Väčšinou zaoblené štruktúry, ktoré sa objavujú jednotlivo alebo v skupinách, zvyčajne nespôsobujú žiadne sťažnosti. Problémy však môžu nastať, ak sú príliš veľké alebo príliš početné. „Normálne je maternica ženy v reprodukčnom veku dlhá okolo sedem až deväť centimetrov, široká päť centimetrov a váži okolo 50 gramov,“ hovorí Bernd Bojahr, vedúci gynekológie na klinike MIC v Berlíne-Zehlendorf. „V extrémnych prípadoch môžu fibroidy spôsobiť, že dorastie natoľko, že vyplní celé brucho a váži až štyri kilogramy.“ Je to však veľmi zriedkavé. Ak sa objavia príznaky, mali by ste s myómami niečo urobiť - či už pomocou liekov, alebo chirurgicky.

PRÍZNAKY Len u 20 až 50 percent postihnutých žien sú fibroidy viditeľné príznakmi, väčšinou vo forme bolestivého a zvýšeného menštruačného krvácania alebo nepríjemných pocitov v bruchu. „To, či výrastky spôsobujú problémy, závisí okrem iného od ich veľkosti a umiestnenia v maternici,“ hovorí gynekológ Bojahr. Veľmi veľké myómy môžu spôsobiť bolesť, ak tlačia na susedné orgány, ako sú črevá alebo močový mechúr, a vyvolávajú senzáciu alebo zápchu cudzieho telesa. Môžu tiež brániť normálnemu pôrodu na konci tehotenstva. Ak sú myómy na nepriaznivom mieste, môžu dokonca ovplyvniť plodnosť, napríklad preto, že bránia implantácii oplodnenej vaječnej bunky do sliznice maternice.

PRÍČINY Presné príčiny benígnych výrastkov sú zatiaľ neznáme. Jedna vec je istá: v tomto hrá dôležitú úlohu ženský pohlavný hormón estrogén. Preto sú nimi obzvlášť postihnuté ženy v plodnom veku. U dievčat pred prvou menštruáciou (menarche) a u žien po menopauze sa však vyskytujú zriedkavo. Existujúce myómy sa po menopauze obvykle samy zmenšujú. Okrem estrogénu môžu fibroidy prospievať aj genetická predispozícia a metabolické poruchy.

DIGNÓZA Gynekológovia môžu často stanoviť diagnózu myómov maternice počas palpačného vyšetrenia. Ďalšou štandardnou metódou je ultrazvukové vyšetrenie. Používajú sa ale zložitejšie postupy, ako je počítačová tomografia (CT) alebo magnetická rezonančná tomografia (MRT), ako aj diagnostické operácie, ako sú odrazy maternice alebo brucha.

LIEČBA Pretože myómy sú benígne výrastky, nepotrebujú nevyhnutne liečbu. „Terapia je nevyhnutná najmä vtedy, keď nádory spôsobujú nepríjemné pocity - alebo keď sú veľmi veľké,“ hovorí gynekológ Bojahr. V takýchto prípadoch majú lekári k dispozícii rôzne metódy: liečebné a chirurgické, ale aj tie s ultrazvukom alebo takzvanou embolizáciou, pri ktorej sa myómy vyhladia prerušením prívodu krvi.

Liečba liekom s hormónmi (progestínmi) sa môže použiť, ak si pacient chce udržať svoju plodnosť, ak je starší a čoskoro dôjde k menopauze alebo ak pacient všeobecne nechce operáciu. Zvlášť dobré výsledky vykazuje pri liečbe porúch krvácania spôsobených fibroidmi.

Ak myóm bráni plodnosti alebo spôsobuje nadmerné nepohodlie, je potrebný chirurgický zákrok. Výber chirurgickej metódy závisí od počtu, veľkosti a umiestnenia myómov, ako aj od veku pacientky a jej plánovaného rodičovstva. Pri výbere metódy by sa mali brať do úvahy aj predchádzajúce operácie. „Ak sú myómy v priaznivej polohe, je možné ich z tkaniva vyrezať tak, aby sa zachovala maternica,“ hovorí Bojahr. To znamená, že neskoršie tehotenstvo je stále možné. „Pretože tento zákrok vytvára hlboké rany vo svaloch maternice, ktoré potom jazvia, musí sa pôrod často robiť cisárskym rezom.“ Okrem toho môže operácia na uchovanie orgánov viesť k tvorbe nových myómov až po menopauzu a ak sa príznaky budú opakovať, bude potrebný ďalší postup urobiť nevyhnutné. Úplné odstránenie maternice - takzvaná hysterektómia (pozri stranu 46) - by však malo prísť vždy ako posledné a malo by sa vykonať až po vyčerpaní všetkých ďalších možností.

V zásade je možné maternicu odstrániť rôznymi spôsobmi: minimálne invazívne, to znamená malými rezmi v brušnej stene, cez vagínu alebo - vo veľmi zriedkavých prípadoch - otvorenou operáciou s rezom dlhým niekoľko centimetrov. Ak sa zákrok vykonáva cez vagínu, robí to bez toho, aby zanechal viditeľné jazvy. Chirurg oddelí maternicu od okolitého tkaniva a vytiahne ju z tela. V závislosti od veľkosti orgánu trvá takáto operácia od 15 minút do troch hodín.

V určitých prípadoch je ako alternatíva k chirurgickému zákroku tiež možné liečiť fibroidy pomocou embolizácie alebo cielenej ultrazvukovej terapie riadenej pomocou MRI. Počas embolizácie sú krvné cievy, ktoré zásobujú myóm, uzavreté. Na tento účel sa do tepny pravých slabín vloží dlhá, iba jeden milimetr tenká plastová trubica, katéter, ktorá sa pretlačí krvnými cievami do ciev maternice, ktoré sú spojené s myómom. Touto hadičkou sa vstrekujú malé plastové guľôčky, ktoré sa zachytia v žilách a upchajú ich. V najlepšom prípade potom fibroidné tkanivo zomrie a zmenší sa, čo môže trvať asi štvrť až šesť mesiacov. Injikované guľôčky zostávajú v cievach. Pri ultrazvukovej terapii lekári „vystrelili“ myóm presne zvukovými vlnami. Výsledné teplo potom ničí tkanivo.

Redakcia časopisu „Tagesspiegel Kliniken Berlin 2016“ porovnávala berlínske kliniky, ktoré sa zaoberajú touto chorobou. Za týmto účelom boli do prehľadných tabuliek zostavené počty ošetrení, nemocničné odporúčania ambulantných lekárov a spokojnosť pacientov, aby si pacient mohol ľahšie zvoliť kliniku. Časopis stojí 12,80 eur a je k dispozícii v obchode Tagesspiegel.