Dehydratácia

Dehydratácia je absolútny nedostatok vody v ľudskom organizme. Tekutina chýba v tkanive a vo vaskulárnom systéme. To vedie k poklesu krvného tlaku (hypotenzii), čo môže viesť k únave, slabosti a zmätenosti.

V dôsledku straty tekutín dochádza k reflexnému zvýšeniu pocitu smädu, čo vo väčšine prípadov vedie k normalizácii vodnej bilancie. To však môže byť veľmi slabé, najmä u starších ľudí, takže je nevyhnutná infúzna terapia.

Dehydratácia: obsah

príčiny
diagnóza
Terapia a liečba

príčiny
diagnóza
Terapia a liečba

Tekutina sa môže stratiť prostredníctvom rôznych orgánov. Cez črevo, najmä v súvislosti s bakteriálnymi alebo vírusovými infekciami. Časté zvracanie a výrazná strata vody v dôsledku hnačiek rýchlo vedú k výraznej dehydratácii.

Tekutina sa môže stratiť aj obličkami. Primárne pri chorobách so stratou koncentrovaného moču. Patria sem akútne aj chronické ochorenia obličiek.

Ďalšou možnosťou straty tekutín je pokožka. Obzvlášť pri horúčke vedie zvýšené potenie k dehydratácii tela. Veľké popáleniny kože tiež vedú k veľkým stratám vody.

Postihnutí pacienti vykazujú typické príznaky dehydratácie. Patrí sem nízky krvný tlak a reflexne rýchlo bijúce srdce (tachykardia). Taktiež je vysušená pokožka a sliznice. Klasickým príznakom dehydratácie je takzvaný kožný záhyb. Za normálnych okolností vzostup kože na zadnej strane ruky okamžite ustúpi. Ak je telo veľmi dehydrované, môže sa na pár minút zastaviť.

História hmotnosti je tiež dobrým indikátorom dehydratácie. Ak dôjde k významnému zníženiu hmotnosti v krátkom časovom období, je to najpravdepodobnejšie v dôsledku straty vody.

Vyšetrenie krvi ukazuje percentuálny nárast krvných buniek a nárast bielkovín v dôsledku účinku proti zriedeniu. Na základe sodíka v krvi možno dehydratáciu rozdeliť na ďalšie podtypy, ktoré môžu pomôcť pri identifikácii príčiny.

Terapia je dvojaká. Na jednej strane je potrebné kompenzovať nedostatok tekutín. Vo väčšine prípadov sa to stane samo o sebe zvýšením smädu. Infúzna liečba sa musí začať iba v prípade veľmi silných a rýchlych strát tekutín alebo ak už nie je možný príjem tekutín. To sa často stáva napríklad pri infekciách gastrointestinálneho traktu, keď sa požité tekutiny okamžite opäť zvracajú. Osobitná opatrnosť je potrebná aj u starších pacientov, pretože už nemajú adekvátny pocit smädu a trvale prijímajú príliš málo tekutín, čo vedie k trvalej dehydratácii s typickými príznakmi. Tu je potrebné uvedomelé pitie.

Ďalšia línia liečby spočíva v liečbe príčiny straty tekutín, ktorá sa zodpovedajúcim spôsobom upraví.