Filipínci sa obávajú obetí tajfúnu

Marc a Schymiczek

obávajú

Tropická búrka „Haiyan“ zanechala na Filipínach stopu skazy. Vo filipínskej komunite v diecéze v Essene so strachom a zdesením sledovali správy z domova, informuje otec Dietmar Weber. Jeden farník nepočul svoju matku celé dni, iný sa zúfalo snaží kontaktovať príbuzných. Člen komunity nepočul svoju neter, pretože sa tajfún prehnal cez mesto Tacloban a susedné ostrovy.

„Musíme pomôcť“

„Väčšina Filipíncov zvykla používať internet na komunikáciu s príbuznými a priateľmi,“ hovorí otec Weber. Komunikačné kanály sa však zrútili v dôsledku prírodnej katastrofy.

Vo filipínskej komunite založenej pred 20 rokmi v Heidhausene na ostrove St. Kamillus nechcú nečinne prizerať. „Musíme pomôcť,“ hovorí otec Weber a žiada o dary, ktoré zhromaždenie v Manile použije na nákup humanitárnych potrieb. Jedlo, pitná voda, obväzy - v oblasti katastrofy všetko chýba. Z filipínskeho hlavného mesta vyrazí do krízovej oblasti „pracovná skupina“ Camillians, čo je druh sily rýchlej reakcie v prípade katastrofy. Sú to skúsení pomocníci, ktorí boli v regióne nasadení len nedávno po zemetrasení, informuje páter Weber, ktorý po mnohých návštevách krajinu a jej obyvateľov veľmi dobre pozná. Tacloban, miesto, ktoré je synonymom smrti a zničenia, je veľkomesto, z ktorého „Haiyan“ takmer nič nezanechal. Najmä v okolitých dedinách žilo veľa ľudí v chatkách alebo v domoch, ktoré boli postavené pomocou ľahkých konštrukcií. Farár si až príliš dobre vie predstaviť, akou silou tam tajfún zasiahol. Kde niet kopcov a iba pár kopcov, ktoré mohli spomaliť ničivú silu. „Všetko letí.“

Otec Weber verí v ochotu pomôcť. Aby fotografie a správy z Taclobanu a okolia nenechali nikoho ľahostajným. Komunita v Essenskej diecéze, ktorú vedie spolu s filipínskym otcom Mannym Tamayom, má 5 000 až 7 000 členov. Bolo to pred štyrmi desaťročiami, čo Federálne združenie baníkov prinieslo ako opatrovateľov prvých Filipíncov do Porúria. Otec Weber vie, že kvôli ich veľmi dobrému vzdelaniu, ktoré sa riadi americkými štandardmi, sú Filipínci veľmi žiadaní o ošetrovateľstvo a starostlivosť o starších ľudí. Mnohí zostali. Iní ich nasledovali. Aj oni priviedli príbuzných, aby sa k nim pripojili. Komunita sa teda neustále rozrastala. Filipínci sa do svojho nového domova integrovali veľmi dobre. Ľudia sú prispôsobiví. Je to stratégia prežitia. V Taclobane to bez pomoci nebude stačiť.