Ako strava ovplyvňuje depresiu

„Ste to, čo jete“, už povedala jedna alebo druhá babička. Naša strava môže mať v skutočnosti priamy vplyv na to, ako sa cítime

Zdroj: N. Rey/Shutterstock

Mentálne chorí ľudia dostávajú silné lieky. Nová vetva výskumu skúma účinky výživných látok na psychiku. Proti depresiám by mohla pomôcť napríklad kyselina listová.

Pokiaľ si pamätá, „nejako vždy chcel zomrieť,“ hovorí Jeff z Northridge v Kalifornii. Ako tínedžer začal fajčiť trávu a užívať pervitín. Roky kolísal medzi fázami hlbokej depresie a manických výšok. Až v 43 rokoch mu psychiater stanovil diagnózu: bipolárna porucha.

Dnes je Jeff (nechce tu čítať svoje priezvisko) stabilný, sebavedomý a vyslovene živý - vďaka liekom. Ale majú aj vedľajšie účinky. Možno by nemusel prehltnúť toľko tabletiek, keby sa stravoval inak. Nový výskum naznačuje, že správne stravovanie môže nielen predchádzať srdcovým chorobám a cukrovke; Môže sa tiež použiť na prevenciu alebo dokonca na liečbu duševných chorôb.

Psychika a imunitný systém

Podľa niektorých štúdií môžu omega-3 mastné kyseliny znížiť riziko schizofrénie; Ukázalo sa, že určité zmesi živín znižujú úzkostné poruchy u tých, ktorí prežili zemetrasenie. Mentálne chorí ľudia by tak mali možnosti liečby bez toho, aby museli platiť nepríjemnú cenu, ktorú so sebou veľa liekov prináša. Prírastok hmotnosti a apatia.

Aj keď zástupcovia alternatívnej medicíny odporúčajú určité živiny už roky, „západná medicína by to jednoducho dlho ignorovala,“ hovorí Eva Selhub, rodinná lekárka v Bostone a autorka knihy „Your Health Destiny“. Zmena nastala až potom, keď sa veda začala čoraz viac zaujímať o „výživovú psychológiu“. To znamená duševné zdravie ovplyvnené výživou, na rozdiel od psychológie výživy, ktorá sa naopak týka psychologického vplyvu na stravovacie návyky.

Zmena stravovania namiesto iba liekov

Boli vypracované výskumné plány, skúmané súvislosti medzi potravinami a duševnou pohodou a ustanovené výskumné inštitúcie. Celostné lekárske prístupy sú už v móde. Pacienti chcú byť považovaní za ľudí, neobmedzovať sa iba na jednotlivé príznaky. K tomu zapadá aj myšlienka ovplyvňovania zdravia stravou.

Jerome Sarris, vedúci vedecký pracovník na Psychologickej fakulte univerzity v Melbourne, považuje tradičné oddelenie tela od duše za „ochromujúce“. V recenzii publikovanej vo vedeckom časopise The Lancet píše, že výživa je na psychiatrii rovnako dôležitá ako na kardiológii alebo gastroenterológii.

Už teraz predpovedá, že v budúcnosti sa terapeuti nebudú pýtať iba na náladu svojich pacientov, ale aj na ich spánkové, pohybové a stravovacie návyky. Namiesto liekov by ste mohli predpisovať zmeny stravy alebo doplnky výživy.

V lepšom prípade by sa podľa Sarrisa takéto prístupy presadili v praxi minimálne desať rokov. Pretože potrebné lieky sú už k dispozícii, darcovia by neboli ochotní financovať výskum výživných látok, tvrdí profesorka klinickej psychológie na univerzite v Canterbury Julia Rucklidge.

Malý výskum doplnkov výživy

Aj časopisy sa zdráhali zverejniť príslušné štúdie v domnienke, že to nikoho nezaujíma. Aj napriek tomu je dnes 11 štúdií o výžive a duševnom zdraví financovaných Národným ústavom pre duševné zdravie alebo jeho odnožou celostnej medicíny. A hovorca „New England Journal of Medicine“ v e-maile napísal, že sa tam objavila „hŕstka“ štúdií o doplnkoch výživy.

Obhajcovia sa domnievajú, že nastal čas na nové spôsoby liečby duševných chorôb. Je pravda, že vývoj liekov viedol k prudkému poklesu počtu úmrtí na srdcové choroby a rakovinu. Ale v USA si každý rok stále berie život 41 000 ľudí, v Nemecku je to okolo 10 000. Počet stagnuje asi 15 rokov.

„Prečo naďalej považujeme lieky za akceptovanú a životaschopnú liečbu pre ľudí s ťažkými duševnými chorobami?“ Pýta sa Rucklidge.