S telom
v rovnováhe.

Aminokyseliny (AS) sú základnými stavebnými kameňmi všetkých proteínov, ktoré sú tiež známe ako proteíny. Termín bielkovina je požičaný z gréčtiny a znamená niečo ako „prvý, najdôležitejší“. Už tento názov naznačuje najvyššiu dôležitosť bielkovín pre ľudský (a zvierací) organizmus.

aminokyselín

Aminokyseliny sú (jednotlivé) zložky bielkovín a druhá najbežnejšia látka z hľadiska množstva v ľudskom organizme (po vode).

Podľa dĺžky vytvoreného reťazca aminokyselín sa nazýva Peptidy (do 100 osôb): napr. glutatión (tripeptid z kyseliny glutámovej AS, cysteín a glycín; je jedným z najúčinnejších antioxidantov) alebo Bielkoviny (= Bielkovina).

Chemicky aminokyseliny obsahujú:

- uhlík (C)
- vodík (H)
- kyslík (O)
- dusík (N).

The Klasifikácia sa vyskytuje predovšetkým podľa ich chemických vlastností:

  • Hodnota pH: v kyslom a zásaditom AS
  • Obsah síry: v síre obsahujúcej a nesírnej AS
  • Rozpustnosť vo vode: v hydrofilnom a hydrofóbnom AS
  • Využiteľnosť v zdrojoch energie: glukoplast a ketoplast AS
    (z glukoplastu AS sa dajú urobiť sacharidy)

úlohy

Až na niekoľko výnimiek sú všetky bielkoviny (približne 100 000 bielkovín) v ľudskom organizme tvorené aminokyselinami, t. J. Sú to:

- Stavebné prvky svalov, šliach, väzov, kože, vlasov a imunitného systému
- Základná látka pre enzýmy, neurotransmitery a hormóny,
- ako aj detoxikačné a koagulačné faktory, protilátky, signálne látky, metabolity a ďalšie prírodné látky (ako sú koenzýmy, žlčové soli, antibiotiká)
- plniť rôzne transportné funkcie ako krvné bielkoviny
- Pretože štrukturálne komponenty membrán chránia nervové cesty
- sú nositeľmi genetickej informácie.

Esenciálne a neesenciálne aminokyseliny

Ľudské telo si dokáže samo vyrobiť 11 z 20 proteinogénnych aminokyselín. Tieto aminokyseliny sa nazývajú semi- (arginín a histidín) alebo nepodstatné (Alanín, asparagín, kyselina asparágová, cysteín, glutamín, kyselina glutámová, glycín, prolín, serín a tyrozín). Napríklad fenylalalín sa syntetizuje na tyrozín alebo metionín na cysteín.
Akonáhle chýba čo i len jeden stavebný blok pre tvorbu neesenciálnych aminokyselín, syntéza nemôže prebiehať. Takže aj nepodstatné časti by mali mať podiel na výžive a liečení.

Z 20 proteinogénnych aminokyselín si však ľudský organizmus nedokáže niektoré sám vyrobiť, a preto je závislý od pravidelného príjmu stravou.

Osem z nich je známych ako nevyhnutné (nevyhnutné). Ak je len jeden z nich v príliš malom množstve alebo vôbec, bez ohľadu na to, aký veľký podiel v inom, tento nedostatok nedokáže vyrovnať. Nedostatok nevyhnutných vecí môže viesť k vážnym metabolickým poruchám až k smrti.