Univerzita veterinárskeho lekárstva Hannover

University of Veterinary Medicine Hannover Štúdie o hodnotách krmiva (zloženie, prijateľnosť, stráviteľnosť) a tolerancii (kvalita výkalov) vedľajších produktov usmrcovania moriek u psov Úvodná dizertačná práca zameraná na získanie titulu doktor veterinárneho lekárstva Doctor medicinae veterinariae (Dr. med. Vet.), Prezentuje Stefanie Zahn Hamburg Hanover 2010

Vedecký dozor: Univ.Prof. DR. J. Kamphues 1. recenzent: Univ.Prof. DR. J. Kamphues 2. recenzent: PD Dr. S. Kramer Deň ústnej skúšky: 17. mája 2010 Tieto skúšky umožnila láskavá podpora spoločnosti Heidemark Mästerkreis GmbH & Co. KG.

Moji úžasní rodičia za ich lásku a podporu

Časti tejto dizertačnej práce už boli prezentované na nasledujúcej konferencii: ZAHN, S., WESTFAHL, C. a. J. KAMPHUES (2008): Stráviteľnosť zabitia moriek produktmi u psov a účinky na kvalitu výkalov Proc. 12. kongres Európskej spoločnosti pre veterinárnu a porovnávaciu výživu, Viedeň (Rakúsko), 25. októbra 2008, 106

Obsah Obsah I. Úvod. 17 II.Literatúra. 19 1 Turecký priemysel v číslach. 19 1.1 Ekonomický rozvoj chovu moriek v Európe. 19 1.2 Výkrmový výkon. 21 1.3 Porážka. 23 2 Zloženie morčacieho tela. 25 2.1 Hlavné produkty ľudskej výživy. 25 2.2 Výživové profily hydinovej múčky/rôznych orgánov. 26 3 Použitie vedľajších produktov z porážky vo výžive domácich miláčikov. 30 3.1 Definícia pojmu živočíšne vedľajšie produkty. 30 3.2 Možnosti využitia. 30 3.3 Právne ustanovenia. 33 3.3.1 Kontroly živočíšnych vedľajších produktov, ak je ich cieľom použiť ich ako krmivo. 35 3.4 Technologické procesy spracovania. 38 4 Živiny a energetické požiadavky psa. 42 4.1 Energetická potreba. 42 4.2 Výživové požiadavky. 44 4.3 Stráviteľnosť surových živín. 46 4.3.1 Tuky. 4.3.2 Bielkoviny. 48

Obsah 4.3.3 Sacharidy. 49 4.4 Vplyvy na stráviteľnosť. 51 5 Kvalita psích výkalov a ovplyvňujúce parametre. 54 5.1 Genetická predispozícia Vplyv plemena. 54 5.2 Obsah surových živín v krmive. 55 5.3 Intolerancia krmiva Úloha krmivového proteínu. 56 5.3.1 Alergia na krmivo. 5.3.2 Neznášanlivosť krmiva. 59 III. Materiál a metódy. 60 6 Cieľ experimentu. 60 7 pokusných zvierat. 60 8 Chov zvierat. 61 9 Experimentálne nastavenie. 61 9.1 Predbežné testy: Stanovenie podielu rôznych vedľajších produktov v jatočnom tele morky, ako aj ich akceptácia psami. 61 9.1.1 Zloženie jatočného tela moriek. 61 9.1.2 Pokusy o prijatie. 62 9.2 Hlavné experimenty: Použitie rôznych izolovaných alebo zmiešaných vedľajších produktov pri zabíjaní. 62 9.2.1 Kŕmenie. 62 9.2.2 Načasovanie. 63 9.2.3 Skúšobný postup. 63 9.3 Skúšobné parametre. 67 9.3.1 Stanovenie spontánneho prijatia. 67 9.3.2 Stanovenie kvality hnoja. 67

Obsah 9.4 Odber, skladovanie a príprava vzoriek. 69 9.5 Chemické rozbory (krmivo a trus). 69 9.5.1 Surové živiny. 69 9.5.2 Prvky množstva. 72 9.5.3 Stopové prvky. 75 9.5.4 Vitamíny A a E. 76 9.6 Výpočty z analytických údajov. 77 9.6.1 Hrubá energia (GE). 77 9.6.2 Zjavná stráviteľnosť (sv) surových živín. 77 9.6.3 Premenlivá energia (ME). 77 IV .Výsledky. 78 10 Zloženie jatočného tela moriek. 78 10.1 Podiely rôznych SNP na jatočnom tele. 78 10.2 Chemické zloženie SNP. 81 11 Kŕmenie jednotlivých SNP psov (výlučne). 86 11.1 Prijatie. 86 11.2 Množstvá príjmu krmiva. 88 11.3 Vplyv SNP na kvalitu výkalov. 90 11.4 Stráviteľnosť organických látok. 94 12 Kŕmne zmesi rôznych SNP. 95 12.1 Chemické zloženie. 95 12.2 Prijatie. 98 12.3 Množstvá príjmu krmiva. 98 12.4 Vplyv zmesí na kvalitu hnoja. 99

Obsah 12.5 Stráviteľnosť surových živín. 100 13 Kŕmne zmesi rôznych SNP s prídavkom zložiek na ovplyvnenie kvality výkalov. 101 13.1 Chemické zloženie. 101 13.2 Prijatie. 103 13.3 Množstvá príjmu krmiva. 103 13.4 Vplyv zmesí na kvalitu hnoja. 103 13.5 Stráviteľnosť surových živín. 104 V. Diskusia. 105 14 Kritika metódy. 105 15 Charakterizácia SNP z pohľadu výrobcu. 108 15.1 Zakázané akcie. 109 15.2 Orgány (jasne definované časti jatočného tela). 109 15.3 Variabilné proporcie (časti pokožky/tuku). 110 15.4 Technologicky súvisiace vedľajšie produkty (šľachy, mechanicky separované mäso, kostené koláče). 111 16 Charakterizácia SNP z pohľadu vedy o krmive. 112 16.1 Chemické zloženie. 112 16.2 Stráviteľnosť. 116 17 Účinky/riziká rôznych vedľajších produktov pri zabití. 118 17.1 Prijatie. 118 17.2 Kvalita exkrementov. 120 17,3 Perspektívy. 123 VI. Zhrnutie. 127 VII. Zhrnutie. 131

Obsah VIII. Bibliografia. 135 IX. Príloha. 158

Zoznam skratiek Zoznam skratiek väčších ako registrovaná ochranná známka Aqua dest. Aqua destillata ad lib ad libitum AS aminokyselina BEFFE mäsová bielkovina bez spojivového tkaniva bez bielkovín BFEL Federálny výskumný ústav pre výživu a potraviny Bdgeiw. Proteín spojivového tkaniva BSE Bovinná spongiformná encefalopatia ALE Britská krůta United C stupňov Celzia d Tag a kol. et alii (a ďalší) atď. et cetera Spoločnosť F Futter GE hrubá energia, ak je to potrebné, prípadnegrgr. nízky stupeň hgr. hochgradig Redaktor IRI Information Resources, Inc kg kilogramov KM telesná hmotnosť KH sacharidy m samec ME konvertibilná energia mgr. stredná min.minúta milión miliónov MW stredná hodnota n počet n.a. neanalyzované výťažky bez NfE N NRC Národná rada pre výskum

Zoznam skratiek PD morčacie črevo PH morčacie srdce PK morčacie hlava PKK morčacie kosť koláč PL morčacie pečeň PM morčacie žalúdok PS morčacie šľachy PSP morčacie oddeľovače mäso Rfa hrubá vláknina Rfe hrubý tuk Rp hrubý proteín SNP jatočné vedľajšie produkty STN Servicegesellschaft Tierische vedľajšie produkty ± produkty živočíšne produkty mbh sv os zjavná stráviteľnosť živočíšnych produktov živočíšnych produktov živočíšnych produktov živočíšnych produktov živočíšnych produktov živočíšnych produktov živočíšnych produktov živočíšnych produktov živočíšnych produktov TSE prenosná spongiformná encefalopatia pôvodná látka regulácia VO w ženská rýchlosť rastu ZWR Chemické prvky boli skrátené podľa medzinárodnej periodickej tabuľky.

Zoznam tabuliek Tab. 501: Tab. 51: Tab. 52: Tab. 53: Priemerné množstvo výkalov pri kŕmení orgánmi a technologicky upravenými vedľajšími produktmi (údaje vg DM/zviera/deň). 173 Priemerné množstvo výkalov pri kŕmení konzervami a zmesami (g DM/zviera/deň). 174 TS obsah výkalov pri kŕmení orgánmi a. technologické vedľajšie produkty (%). 175 DM obsah hnoja pri kŕmení konzervami a zmesami (%). 176

Literatúra II. Literatúra 1 Morčací priemysel v číslach 1.1 Ekonomický rozvoj chovu moriek v Európe Po tom, čo výroba morčacieho mäsa v Nemecku spočiatku zažila enormný rozmach počas krízy BSE, bol v posledných rokoch zaznamenaný mierny pokles okolo 15%. Z hľadiska celkovej produkcie v 27 krajinách EÚ je však Nemecko na druhom mieste za Francúzskom (26%) s 18% (spolu 1,875 milióna ton jatočnej hmotnosti). USA sú svetovým lídrom vo výrobe a spotrebe morčacieho mäsa na obyvateľa (ZMP 2008). 11% 8% 7% 15% 26% 18% Francúzsko Nemecko Taliansko Poľsko Veľká Británia Maďarsko Ostatné 15% Obr. 1: Výroba morčacieho mäsa v niektorých vybraných európskych krajinách (ZMP 2008) V období rokov 1988 až 2000 sa spotreba morčacieho mäsa v Nemecku zdvojnásobila (ZMP 2000), v roku 2000 to bola hodnota 5,3 kg na občana Nemecka. 19

Stručne povedané, údaje sú k dispozícii výrobcovi (bitúnok) aj kupujúcemu (výrobca kŕmnych zmesí), čo umožňuje alebo odôvodňuje objektívne odôvodnené cenové odlíšenie veľmi rozdielnych vedľajších produktov. Zistenia, ktoré sú zaujímavé z hľadiska krmivovej fyziológie a nutričnej fyziológie, sa na jednej strane týkajú vysokej stráviteľnosti organických látok (v porovnaní so štúdiami s porovnateľnými produktmi v sušenom stave) a na druhej strane špecifických účinkov produktov bohatých na popol na kvalitu výkalov. Kosti alebo vedľajšie produkty bohaté na popol by sa mali v kŕmnych zmesiach pre psy jednoznačne hodnotiť priaznivejšie, ako to bolo doteraz zvykom. 130

Súhrn regenerovaných mäsových a kostných výrobkov získaných z ďalšieho spracovania jatočného tela. Tieto komponenty boli kŕmené psami (n = 8; 7 bíglov a 1 nemecký krátkosrstý) buď surové alebo varené (nesušené), samotné alebo v zmesiach (s pridaním alebo bez pridania cereálnych vločiek/sušených mrkvových výliskov/suchého komerčného krmiva pre psov) ) a hodnotila sa chutnosť, zloženie výkalov a stráviteľnosť (najmä organických látok). Všetky analýzy sa uskutočňovali štandardnými postupmi (Weendeho analýza, obsah aminokyselín, minerálov a stopových prvkov). Chutnosť sa všeobecne hodnotila počas 10 dní bez adaptácie (spontánna chutnosť). Skúšky stráviteľnosti tiež prebiehali počas 10 dní (5-dňová adaptácia/5-dňový odber výkalov). Zloženie výkalov sa hodnotilo pomocou zavedeného systému skóre a množstva sušiny (sušenie pri 103 ° C, kým sa nedosiahla stabilná hmotnosť). Výsledky 1. Množstvo živočíšnych vedľajších produktov pri skutočnom zabití morčacích tomov (po vykrvení a vytrhaní

9,8 kg) dosiahol cca. 20% telesnej hmotnosti zvieraťa. Ďalej sa zhruba odhadovalo, že výrobky z nasledujúceho spracovania (šľachy, mechanicky regenerované mäso a kosti) sú

2,50 kg na každú sliepku. 2. Živočíšne vedľajšie produkty uvedené vyššie sa výrazne líšili obsahom surového popola: žalúdok, črevá, pečeň, srdce a mechanicky izolované mäso malo hodnoty Ca; materiál bohatý na kosti: Ca> P). 132

Zhrnutie 5. Spontánna chutnosť sa u týchto výrobkov tiež líšila; najvyššie hodnoty sa zistili pri kŕmení čreva alebo hlavy, zatiaľ čo pri podávaní pečene boli výsledky najnižšie. 6. Pokiaľ ide o zloženie výkalov, živočíšne vedľajšie produkty s vyšším obsahom surového popola boli skôr prospešné (solidifikačný účinok). V niektorých prípadoch sa však vyskytli typické kostné výkaly. Oproti tomu izolované kŕmenie pečene, srdca alebo čriev viedlo k mäkkej, v niektorých prípadoch až špinavej hnačke podobnej výkalom. 7. Stráviteľnosť organických látok bola veľmi vysoká (> 95 98%) v prípade produktov žalúdok, črevo, pečeň, srdce a mechanicky separované mäso. Pre šľachy a hlavy to bolo stále uspokojivé (> 92%); keďže hodnoty pre mechanicky odstránené kosti boli výrazne nižšie (

82%). 8. U živočíšnych vedľajších produktov s vysokým obsahom popola sa stráviteľnosť surového tuku znížila, zatiaľ čo stráviteľnosť bielkovín sa neznížila. 9. Pokiaľ sa tieto produkty nekŕmili izolované, ale v zmesiach s vyššie uvedenými rastlinnými produktmi alebo so suchým krmivom pre psov, všeobecne sa zlepšilo zloženie výkalov. Závery Teoreticky je možná kombinácia všetkých vyššie spomenutých živočíšnych vedľajších produktov usmrcovania moriek na výrobu vlhkého krmiva pre psov, vyžadovala by však veľké množstvo technologických a baliacich vylepšení (vysoké očakávania spotrebiteľov od produktu!) umožniť/odôvodniť cenovú diferenciáciu rôznych živočíšnych vedľajších produktov, ktorá je založená na faktoch a je užitočná pre výrobcu (bitúnok) a príjemcu (výrobca zmiešaných potravín). Zistenia, ktoré sú zaujímavé z hľadiska výživy zvierat, sú na jednej strane vysoká stráviteľnosť organických látok (v porovnaní s hodnotami zo štúdií s analogickými produktmi, ktoré sa sušili) a na druhej strane špecifický účinok 133.

Súhrn produktov s vysokým obsahom popola, pokiaľ ide o zloženie výkalov. Výrobky, ktoré sú bohaté na kosti a popol, sa majú považovať za prospešnejšie ako predtým, ak sa používajú skromne v kŕmnych zmesiach pre psov. 134

Bibliografia STEFFENS, W. (1994) Nahradenie rybej múčky múčkou z hydinového vedľajšieho produktu v strave pre pstruha dúhového, Oncorhynchus mykiss. Akvakultúra 124, 27 34 STARS, M., G.H. WARRACK (1964) Druhy Clostridium perfringens. J. pathol. Bacteriol. 88, 279 283 STN (2009) Servicegesellschaft Tierische Nebenprodukte mbh Bonn, Nemecko www.stnvvtn.de Získané 6. septembra 2009 STROUCKEN, W.P.J., A.F.B. VAN DER POEL, H.J. KAPPERT a A.C. BEYNER (1996) Extrudovanie vs. granulovanie kŕmnej zmesi znižuje stráviteľnosť dusíka u psov. J. Sci. Potraviny Agric. 71, 520 522 TELFER, S.V. (1924) Štúdie metabolizmu vápnika a fosforu. Quart. J. Med. 17, 245 259 TELFER, S.V. (1922) Štúdie metabolizmu vápnika a fosforu. Quart. J. Med. 15, 45 THOMEE, A. (1978) Zloženie, stráviteľnosť a znášanlivosť psieho mlieka a kŕmnych zmesí u šteniat, berúc do úvahy tukovú zložku. Diss. Med. Vet., Hannover TWOMEY, L. N., D. W. PETHICK, J. B. ROWE, M. CHOCT, J. R. PLUSKE, W. BROWN a M. C. LAVISTE (2002) Použitie ciroku a kukurice ako alternatívy k ryži v krmive pre psov. J. Nutr. 132 (6), 1704 1705 UDALL, R.H., C.M. MCCAY (1953) Kŕmna hodnota čerstvej kosti. J. Nutr. 49, 197 208 VAN DER STEEN, I. (1996) Vplyv výživy na výskyt a tvorbu enterotoxínov Clostridium perfringens v črevnom kanáli psa. Diss. Med. Vet., Hannover 154

Bibliografia ZUCKER, H. (1977) Recyklácia odpadu z pohľadu fyziológa. Koncentrované krmivo 60, 10 18 157

Príloha IX Príloha Ilustrácie Obr. 6 Obr. 18: Turecké jatočné vedľajšie produkty používané v priemysle krmív pre domáce zvieratá Obr. 6: Varené a konzervované morčacie črevá 158

Príloha Obrázok 7: Varené a konzervované morčacie hlavy Obrázok 8: Morčacie črevá, varené a nasekané 159

Príloha Obrázok 9: Turecké hlavy, surové a nasekané Obrázok 10: Turecké srdce, surové a nasekané (dobre viditeľné veľké nádoby) 160

Príloha Obr. 11: Morčacie pečene, surové a nedrvené (čiastočne so žlčníkmi) Obr. 12: Morčacie žalúdky, surové, drvené a s keratínovou vrstvou 161

Príloha Obr. 13: Turecké šľachy, surové a mleté Obr. 14: Turecké separačné mäso, surové a mleté 162

Príloha Obr. 15: Turecký kostný koláč, surový a nasekaný Obrázok 16: Turecký kostný koláč, delená veľkosť 163

Príloha Obrázok 17: Skľučovadlo M2aufsicht Obrázok 18: Prierez skľučovadla M2 164