Vyšetrovania

Anamnéza a klinické vyšetrenie:

Pri vyšetrení štítnej žľazy sa zvyčajne používa niekoľko otázok, aby sa zistilo, ktoré príznaky viedli k lekárovi a či sú náznakmi konkrétneho ochorenia štítnej žľazy. Lekár sa zvyčajne pýta na chudnutie alebo priberanie, na to, či sa hrdlo zhrublo, či sa hrdlo stláča alebo sa dusí, či sa vyskytujú poruchy prehĺtania alebo ťažkosti s dýchaním, zmeny črevných návykov, neznášanlivosť tepla alebo chladu a srdcové arytmie.

Hyperaktívna štítna žľaza môže viesť k nasledujúcim príznakom:

Nepokoj, nervozita
Sklon k poteniu
Rýchly pulz
Citlivosť na teplo, vlhká pokožka
Závodné srdce
Chudnutie s dobrou chuťou do jedla
poruchy spánku
Strata vlasov
Očné problémy ako slzenie, pocit cudzieho telesa, fotofóbia, začervenanie a vyčnievanie očí (pri Gravesovej chorobe)
Časté vyprázdňovanie
únava
Svalová slabosť
Poruchy menštruačného cyklu

Nedostatočná činnosť štítnej žľazy je často spojená s:

Zníženie výkonu
slabosť
letargia
únava
Citlivosť na chlad
Nedostatok riadenia
zápcha
Zhoršenie pamäti
Prírastok hmotnosti v dôsledku fyzickej nečinnosti, ale rovnaký príjem potravy
Zadržiavanie vody, opuch očných viečok
Suchá a bledá pokožka, napr. T. tiež fľakatý

Dôležité sú aj predtým existujúce stavy, predchádzajúce operácie štítnej žľazy a ochorenia štítnej žľazy v rodine. Ak ste tehotná, mali by ste to počas rozhovoru povedať lekárovi.

Zväčšenie štítnej žľazy je rozdelené do 3 skupín.

Stupeň I: hmatateľné, ale nie vždy viditeľné zväčšenie štítnej žľazy
Stupeň Ia: nie je viditeľný, keď je hlava ohnutá dozadu
Stupeň Ib: viditeľný, keď je hlava sklonená dozadu
Stupeň II: v normálnom postoji, viditeľné a hmatateľné zväčšenie bez ďalších klinických príznakov
Stupeň III: zreteľne viditeľné a hmatateľné zväčšenie štítnej žľazy so známkami prekrvenia a stlačenia, ako aj strumy, ktoré zasahujú do hrudníka.

Larynxoskopia:

Larynxoskopia funkcie hlasiviek je nevyhnutná jednak z dôvodu pooperačnej kontroly kvality, jednak z dôvodu zabezpečenia existujúcej rekurentnej parézy pred operáciou a jej zahrnutia do indikácie operácie a operačného postupu. Laryngoskopia má osobitný význam pri opakovaných chirurgických zákrokoch, t.j. H. pri opakovaných operáciách, pretože miera komplikácií je oveľa vyššia ako pri počiatočných zásahoch a preexistujúca rekurentná paralýza je často bez príznakov.

Laboratórium:

TSH: (Štítna žľaza (lat. Pre štítnu žľazu) stimulujúci hormón) je tvorený hypofýzou a - ako naznačuje názov - má stimulačný účinok na štítnu žľazu.

Vysoké hodnoty TSH naznačujú nedostatočnú aktivitu, nízke hodnoty TSH indikujú nadmerne aktívnu funkciu. Vo veľmi zriedkavých výnimočných prípadoch môže byť tiež narušená hypofýza a produkovať príliš veľa TSH (v prípade adenómu hypofýzy; to znamená „nadmerná funkcia buniek hypofýzy produkujúcich TSH) alebo nedostatočné množstvo TSH (napr. V prípade nádoru na mozgu, ktorý ničí hypofýzu).

Zvýšená hodnota TSH (> 4,0 mE/l) naznačuje nedostatočnú činnosť štítnej žľazy, hodnota TSH pod 0,2 mE/l môže súvisieť s nadmerne aktívnou štítnou žľazou.

Sérový vápnik: Pred každou operáciou štítnej žľazy by sa malo vykonať vyšetrenie počiatočnej situácie stanovením hladiny vápnika v sére so zreteľom na možné komplikácie spôsobené operáciou v dôsledku poškodenia alebo odstránenia prištítnych teliesok.

Tyroglobulín: Tyroglobulín (Tg) je proteín, ktorý sa produkuje SD bunkami. V závislosti na sile procesov remodelovania vstupuje tento proteín do krvi a je možné ho tam určiť. Hladina tyreoglobulínu je preto mierkou toho, či je vysoká činnosť štítnej žľazy. Týmto spôsobom je možné nepriamo vyhlásiť o tom, aké je pravdepodobné, že uzol má malígnu degeneráciu. Normálna hodnota Tg v krvi však nemôže vylúčiť rakovinu štítnej žľazy.

Najdôležitejšou aplikáciou tyreoglobulínu je však následná starostlivosť o rakovinu štítnej žľazy. V prípade karcinómu štítnej žľazy sa zvyčajne chirurgicky odstráni celá štítna žľaza a malé zvyšné zvyšky sa potom zničia rádioaktívnym jódom (rádiojódová terapia). Ak neskôr zistíte zistiteľné množstvo tyroglobulínu v krvi, musí to pochádzať z buniek rakoviny štítnej žľazy, t.j. H. niekde v tele došlo k relapsu. Hladina Tg však neumožňuje rozlíšiť, či ide o takzvanú lokálnu recidívu (rakovina, ktorá sa znovu objavila v mieste pôvodnej štítnej žľazy) alebo lymfatické uzliny alebo vzdialené metastázy.

Protilátky: Zvyčajne je možné určiť tri rôzne protilátky proti štítnej žľaze: protilátky proti TPO (anti-TPO-AK), protilátky proti tyroglobulínu (Tg-AK) a protilátky proti receptoru TSH (TRAK)

Anti-TPO protilátka: Táto protilátka, predtým tiež nazývaná mikrozomálna protilátka, je namierená proti enzýmu „tyroidná peroxidáza“ v bunkách štítnej žľazy.

V prípade určitých ochorení štítnej žľazy spôsobených poruchami imunitného systému možno v krvi zistiť protilátky anti-TPO.

Veľmi vysoké hodnoty v krvi sa vyskytujú pri autoimunitnej tyroiditíde (Hashimoto) a autoimunitnej hypertyreóze (Basedowova choroba). Je potrebné poznamenať, že tieto protilátky nie sú detegovateľné v krvi všetkých pacientov; negatívna protilátka nemôže tieto choroby s absolútnou istotou vylúčiť.

Protilátka proti tyroglobulínu: Protilátka proti tyreoglobulínu sa vyskytuje ako protilátka anti-TPO pri imunitne sprostredkovaných ochoreniach štítnej žľazy. Oveľa častejšie je však negatívny (t. J. V krvi sa nenachádza). Ak je anti-TPO protilátka už pozitívna, od stanovenia Tg-Ab sa zvyčajne dá upustiť.

Oveľa dôležitejším miestom aplikácie je stanovenie Tg-AK v následnej starostlivosti a následnej kontrole u pacientov s rakovinou štítnej žľazy. Ako už bolo spomenuté vyššie pri tyreoglobulíne, tento proteín je veľmi dôležitým nástrojom na určenie, či je pacient bez nádoru. U niektorých pacientov sa bohužiaľ vyskytujú protilátky Tg. Tieto protilátky interagujú s laboratórnym testom, takže hladina tyroglobulínu v krvi tejto (našťastie) vzácnej podskupiny pacientov nie je spoľahlivá.

Protilátky proti TSH receptoru: Skrátená protilátka TRAK sa používa na diagnostiku a sledovanie postupu autoimunitného hypertyroidizmu (Basedow). Je však známe, že TRAK je negatívny u približne 10 až 20% pacientov s autoimunitnou hypertyreózou. Negatívny TRAK nevylučuje Basedow.

Ultrazvukové:

Ultrazvukové vyšetrenia (sonografia) majú dnes veľmi dôležitú úlohu v diagnostike štítnej žľazy. Pri tomto výskume sa využívajú fyzikálne vlastnosti zvukových vĺn, konkrétne sa zvuk odráža odlišne na tkanivách s rôznym obsahom vody, takže je možné matematicky určiť štruktúru skúmanej oblasti.
Toto vyšetrenie dokáže spoľahlivo určiť veľkosť dvoch lalokov štítnej žľazy a odhaliť prípadné nodulárne zmeny. Punkcie podozrivého tkaniva štítnej žľazy na cytologické vyšetrenie je možné bezpečne vykonať pomocou ultrazvukovej kontroly. Sonografia rozlišuje medzi hyperechoickým tkanivom ako normálnym nálezom a hypoechoickým tkanivom, ako sú studené uzliny podozrivé na malignitu alebo zmeny v zmysle Gravesovej choroby.

Scintigrafia:

Scintigrafia štítnej žľazy poskytuje informácie o funkcii štítnej žľazy. Na vykonanie scintigrafie sa podáva krátkodobá rádioaktívna látka, ktorá sa hromadí v štítnej žľaze v závislosti od funkcie štítnej žľazy, potom sa zmeria rádioaktivita nad štítnou žľazou a následne obraz štítnej žľazy podľa jej schopnosti absorbovať vyššie uvedenú látku, zrekonštruovaný. Dajú sa tu zistiť často zafarbené žľaznaté úseky rôzneho funkčného stavu so zvýšeným, zníženým alebo chýbajúcim úložiskom. Nedostatok úložiska v kombinácii so sonografickými alebo hmatovými nálezmi naznačuje studenú hrudku; zvýšené skladovanie môže zodpovedať teplej alebo horúcej hrudke v zmysle ohniskovej autonómie.

Radiačné žiarenie je pri tomto vyšetrení nízke a nižšie ako röntgenové vyšetrenie pľúc. U tehotných žien sa však scintigrafia - pokiaľ je to možné - odloží až po narodení dieťaťa. Takto získané výsledky lekár použije na stanovenie diagnózy.

Dodatočné vyšetrenia: